Denník N

Ísť etapu na Tour de France? Vynásobte bežný príjem potravy piatimi či šiestimi, hovorí odborník

Peter Sagan v horskej etape. Foto – AP/Thibault Camus
Peter Sagan v horskej etape. Foto – AP/Thibault Camus

Je to ako úplne iný šport.

Cyklistickí šprintéri na Tour de France v jeden deň bojujú o etapové víťazstvo a na druhý deň prichádzajú do cieľa ako poslední s veľkou stratou na víťaza.

Napriek tomu sú často na hrane totálneho vyčerpania, pretože do cieľa nemôžu prísť vo výletnom tempe.

Každá z etáp má stanovený časový limit, ktorý musia cyklisti stihnúť, aby neboli z pretekov vylúčení.

Limit je každý deň iný, počíta sa ako určité percento z času víťaza, pričom rozhodcovia berú do úvahy typ etapy a jej priemernú rýchlosť.

V najťažších horských etapách mávajú šprintéri rezervu aj do 50 minút, ale aj tak sa stáva, že do cieľa niekedy dorazia neskoro.

„Mal som dni, keď som na bicykli takmer plakal. Najhoršie je, keď telo nepracuje, keď ste morálne dole,“ opisuje pre VeloNews bývalý šprintér Thor Hushovd.

Prečo teda šprintéri v horách tak trpia?

Fyzika nepustí

Vo vzpieraní či zápasení sú športovci delení do váhových kategórií, ale v cyklistike musia v rovnakých podmienkach pretekať jazdci, medzi ktorými je rozdiel aj 20 kíl.

Napríklad Peter Sagan váži približne 80 kilogramov, kým Richie Porte okolo 60. Cyklistický odborník Martin Belás hovorí, že ťažší šprintéri majú mechanický výkon o zhruba 10 až 15 percent vyšší.

„Sú teda vo výhode v rovinatých etapách a časovkách, pri ktorých je mechanická práca podstatná,“ hovorí pre Denník N odborník z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.

V kopcoch sa však situácia otočí a výhodu majú ľahší pretekári. Belás hovorí, že ich výhoda sa dá ľahko vypočítať pomocou fyzikálnych vzťahov z oblasti dynamiky.

„Ak by sme tieto vzťahy použili, zistili by sme, že v stúpaniach so sklonom do štyroch percent má pretekár vážiaci 60 kilogramov oproti 80-kilogramovému výhodu zhruba 10 percent. Znamená to, že spotrebuje o 10 percent menej energie.“

André Greipel patrí k najsvalnatejším cyklistom. Foto – AP/Peter Dejong

V takýchto drobných stúpaniach však šprintéri ešte problémy nemajú, keďže svoju nevýhodu dokážu nahradiť väčšou silou.

Len čo sa však cesta trochu zdvihne, fyzika nepustí a šprintéri začínajú mať problémy.

„Ak by v extrémnych stúpaniach so sklonom okolo 12 percent chcel ťažší pretekár ísť rovnakou rýchlosťou ako vrchár,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Peter Sagan

Tour de France

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie