Denník N

Čo sa môže koalícia PS/Spolu naučiť od britskej New Labour

Bývalý britský premiér Tony Blair. Foto – TASR/AP
Bývalý britský premiér Tony Blair. Foto – TASR/AP

Viac než terajšie rozdelenie postov bude dôležitá koordinácia politík a naratívov počas celého volebného obdobia a naprieč celou koalíciou.

Pri dnešnej situácii a polarizácii v britskej politike je New Labour vhodným terčom kritiky pre takmer kohokoľvek. Kopnú si do nej tak dnešní corbynovskí labouristi, pre ktorých Blair s Brownom zradili pôvodnú myšlienku strany pracujúcich, ako aj postcameronovskí konzervatívci, ktorým prekáža mnoho vecí vrátane užšej spolupráce s Európskou úniou. A každý si, samozrejme, rád kopne za inváziu do Iraku.

Pritom žiadna britská vláda nedokázala od konca druhej svetovej vojny uskutočniť také veľké zmeny v toľkých oblastiach spravovania štátu ako práve vlády Tonyho Blaira a Gordona Browna. I keď mali za trinásť rokov bezpochyby mnoho prešľapov a škandálov, nikdy nezabudnem, ako ma v predposlednom ročníku strednej školy v Anglicku na hodinách politiky udivovali odkazy na ich reformy, ktoré ukazovali, čo všetko sa dá v krajine zmeniť a zlepšiť v relatívne krátkom čase. Tony Blair je stále jediným labouristickým premiérom, ktorý vyhral voľby, od roku 1974.

Zmeny ako osamostatnenie národnej banky, schválenie zákona o ľudských právach, reforma snemovne lordov, najvyššieho súdu či vytvorenie lokálnych parlamentov v Škótsku, Walese či Londýne transformovali stáročia trvajúce štandardy a inštitúcie. Podpísanie Veľkopiatkovej dohody, ktorá ukončila desaťročia trvajúci konflikt v Severnom Írsku, bolo síce zavŕšením dlhotrvajúcej aktivity predchádzajúcich vlád, no reálne detaily dohody sa dokončovali až pod Blairom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Progresívne Slovensko

Komentáre

Teraz najčítanejšie