Denník N

Od fašistického stavovského štátu k slovenskej pospolitosti

Foto – TASR
Foto – TASR

Po stretnutí s Hitlerom v Salzburgu v lete 1940 sa Tiso čoraz viac vzďaľoval sociálnej náuke cirkvi a čoraz väčšmi zdôrazňoval „slovenský národný socializmus“.

Keď v roku 2006 Najvyšší súd rozpustil vtedajšiu Kotlebovu Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu, zdôvodňoval svoje rozhodnutie jej cieľom „vybudovať nový slovenský stavovský štát na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe“. Ten mal nahradiť prehnitý a skorumpovaný systém politických strán.

Pred 80 rokmi bola prijatá ústava vojnovej Slovenskej republiky. V nej zakotvené stavovské usporiadanie sa napriek sľubom nezaviedlo, namiesto toho vznikla nacizmom inšpirovaná Slovenská pracujúca pospolitosť.

Veľmi podobne ako kotlebovci pritom argumentoval už jeden z otcov ústavy z roku 1939, ružomberský právnik a ľudácky poslanec Karol Mederly. Aj on odmietal stranícku korupciu za prvej ČSR a v súlade s duchom doby žiadal odklon od demokracie k autoritárstvu. Stavovský systém pokladal za záruku uplatnenia princípov kresťanstva a nacionalizmu.

Korene korporatizmu

Mederly sa odvolával na encykliku Quadragesimo anno z roku 1931, v ktorej pápež Pius XI. reagoval na fašistický korporatizmus, teda štátom presadzované rozdelenie spoločnosti do stavov podľa profesie. Stavovstvo alebo korporatizmus malo byť v očiach Vatikánu dobrovoľné, aby združovalo zamestnávateľov so zamestnancami a tým predchádzalo triednemu boju.

V tridsiatych rokoch sa autoritárske režimy, najmä v Portugalsku a Rakúsku, pokúsili vybudovať stavovské štáty, zostalo však iba pri plánoch. Odvolávanie sa na katolícky korporatizmus malo odvrátiť pozornosť od nedemokratických praktík vládnutia a bezprávia. Stavy podľa profesií sa nezaviedli, resp. iba v náznakoch, a ich funkcia zmierňovania sociálneho napätia zostala iba v rovine deklarácií.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie