Je evolúcia iba teória a globálne otepľovanie podvod? Zistili, ako presvedčiť popieračov vedy

Očkovanie spôsobuje autizmus, Savo a kryštály liečia rakovinu, Američania nikdy nepristáli na Mesiaci, Zem je plochá, evolúcia je iba teória a globálne otepľovanie je podvod – to je len malý výber z chybných presvedčení, ktoré sú dnes také populárne.

Ako odhaliť klamné názory a ako argumentovať, ak chceme popierača vedy presvedčiť, že sa mýli, skúmali Cornelia Betschová a jej kolega Philipp Schmid (obaja z univerzity v Erfurte) v júnovej štúdii z časopisu Nature Human Behaviour.

Selekcia faktov

Jedna z chýb, ktorej sa popierači vedy bežne dopúšťajú, je selekcia faktov – to, čo ich názor potvrdzuje, vyzdvihnú, no to, čo ho vyvracia, si nevšimnú alebo to ignorujú. „Popierači vedy akceptujú dôkazy, len ak potvrdzujú ich predošlé predstavy – ktoré sú obyčajne v rozpore s vedeckým konsenzom,“ píše duo zahraničných vedcov v štúdii.

Tak pri zmienke, že očkovanie spôsobuje autizmus, nemôže chýbať odkaz na Wakefieldovu štúdiu z roku 1998, v ktorej spojili oba javy. Lenže dodatočné vyšetrovanie ukázalo, že lekár falšoval dáta. Wakefield bol navyše v konflikte záujmov a do štúdie zaradil tucet detí, ktoré už pred výskumom trpeli kognitívnymi problémami. Keďže na nich vykonal testy, na ktoré nemal povolenie, v Británii mu odobrali právo vykonávať lekárske povolanie. Z uvedených dôvodov pristúpil časopis k dodatočnému stiahnutiu článku.

Vedľa uvedenej štúdie existujú desiatky iných, ktoré sa robili na státisícoch detí zo Spojených štátoch a z Európy, ktoré spoľahlivo vyvrátili akékoľvek spojenie medzi očkovaním a autizmom.

Selekcia faktov spočíva v tomto prípade v tom, ak človek argumentuje Wakefieldovou štúdiou (dnes navyše stiahnutou, takže vlastne neexistuje), a nevidí pri tom desiatky štúdií desiatok laboratórií po celom svete, ktoré hovoria pravý opak, že medzi očkovaním a autizmom neexistuje žiadne spojenie.

Problémom je aj to, že si ľudia oba javy mylne spájajú, najmä preto, že niekedy nasledujú po sebe. Lenže následnosť neznamená aj kauzalitu (príčinnosť) – z toho, že dva javy nasledujú po sebe, nijako neplynie, že ten prvý vyvoláva druhý.

Falošní experti

Ďalším faulom, ktorí vedci spomínajú v novej štúdii, sú falošní experti.

Napríklad „bibliu“ konšpiračných teórií o pristátí na Mesiaci s názvom Nikdy sme neboli na Mesiaci (We Never Went to the Moon: America’s Thirty Billion Dollar Swindle) napísal v roku 1974 Bill Kaysing, ktorý bol angličtinárom bez technického vzdelania. Knihu vydal, keď mal 52 rokov, a predtým nič odborné nepublikoval. Je Kaysing naozaj expertom, ktorý je kompetentný na to, aby hodnotil vesmírny výskum, alebo by sme takú úlohu mali zveriť skôr vesmírnym inžinierom?

Iný príklad – v roku 2016 viaceré domáce médiá informovali o „štvorici fyzikov“, ktorí v „uznávanom časopise“ spochybnili oficiálnu verziu zrútenia budov WTC v New Yorku z 11. septembra 2001 a v článku špekulovali, že za ich demoláciu môžu nastražené výbušniny.

V skutočnosti vyšiel článok v druhoradom časopise a na univerzite nepôsobil v čase vydania žiaden autor článku. Hlavný autor nebol statikom ani inžinierom a na škole – ktorá sa dištancovala od jeho názorov na útoky na WTC a poslala ho na platené voľno – sa venoval celkom iným témam, napríklad solárnej energii.

Odborníci na stavebné inžinierstvo, ktorých vtedy Denník N oslovil, označili článok za nezmysel.

Poctiví vedci si osvojili cnosť, že sa nevyjadrujú k veciam, ktorým sa profesionálne nevenujú – preto sa napríklad chemici nevyjadrujú k ekonomickým hrám. Preto urobíme lepšie, ak sa namiesto šokujúceho odhalenia laika spoľahneme na (nudné) expertné názory stoviek vedcov po celom svete (vedecký konsenzus).

Nemožné očakávania

Ďalším faulom, o ktorom píšu autori novej štúdie, sú „nemožné očakávania“. Popierač vedy môže napríklad tvrdiť, že očkovanie by sa nemalo používať, ak nie je bezpečné na 100 percent.

O faul ide preto – vysvetľujú autori štúdie –, lebo človek v takom prípade vyžaduje po očkovaní niečo, čo a priori nemôže splniť – žiaden liek ani lekársky zákrok nie je bez rizika a aj obyčajný acylpyrín uvádza viacero negatívnych vedľajších účinkov, vrátane poškodenia obličiek či krvácania z tráviaceho ústrojenstva.

Vplyv popierača a obhajcu vedy

V novej štúdii opísali autori aj šesť experimentov, ktorých sa zúčastnilo skoro dvetisíc ľudí z Nemecka a zo Spojených štátov.

Respondenti najprv vyjadrili svoje názory na klimatickú zmenu a očkovanie, a potom si prečítali alebo vypočuli názory popierača, ktorý vystupoval buď sám, alebo ho sprevádzal obhajca vedy, ktorý (1) fakticky vyvracal názory popierača alebo (2) reagoval na jeho argumentačné fauly.

Vedcov zaujímalo, ako popierač zmení názory účastníkov experimentov a akú rolu zohrá v celom procese obhajca vedy, ktorý popierača korigoval. „Výsledky ukázali, že diskusie s popieračom vedy majú na publikum škodlivý vplyv,“ píšu vedci v novej štúdii a dodávajú, že u ľudí klesla ochota dať sa očkovať alebo bojovať s klimatickou zmenou. „Keď nebol obhajca vedy prítomný, popierač mal najsilnejší vplyv,“ dodáva Betschová so Schmidom.

Obhajca vedy mal istý pozitívny vplyv a obe stratégie, keď upozorňoval na (1) faktické chyby popierača, alebo (2) argumentačné fauly a pochybnú metodológiu, účinkovali podobne. „Celkovo si myslím, že ide o pozitívny výsledok,“ povedal pre Scientific American John Cook, kognitívny vedec z George Mason University. „Popularizátorov vedy to napĺňa dôverou, že môžu použiť odlišné prístupy, a stále byť efektívni,“ dodal Cook.

Najviac ovplyvnili popierači tých, ktorí vstupovali do experimentu s nižšou dôverou k očkovaniu, a aj tých, ktorí sa v dotazníku označili za konzervatívcov (americká vzorka). Išlo zároveň o ľudí, na ktorých mal obhajca vedy najväčší vplyv, takže potom menej verili bludom. U týchto skupín došlo k najväčšiemu rastu preto, lebo boli najväčšími popieračmi vedy, vysvetlil pre Denník N spoluautor článku Philipp Schmid. Títo ľudia teda mali najväčší potenciál na rast, zatiaľ čo tí, ktorí popierali vedu iba málo, sa mohli zlepšiť len minimálne (nebolo kam).

Zahraničný vedec pre Denník N vysvetlil, že hoci sa vo svojej štúdii zamerali iba na očkovanie a klimatickú zmenu, ich výsledky by sa teoreticky dali preniesť aj na iné témy. „Aj keď popierači holokaustu, evolúcie, HIV či očkovania hovoria o celkom iných témach, spája ich rovnaká rétorika,“ povedal Schmid, no dodal, že priame dôkazy o tom nemá, keďže sa výskum obmedzil len na spomínané očkovanie a klimatickú zmenu.

Efekt opačného účinku

Autori štúdie nenašli žiadne dôkazy pre „efekt opačného účinku“ (v angl. backfire effect), ktorý znamená, že človek sa v pôvodných bludných názoroch ešte utvrdí, ak snahu opraviť ho vníma ako útok na vlastnú identitu.

„Bolo obdobie, keď každý, obzvlášť psychológovia a politológovia, preceňovali vplyv efektu opačného účinku,“ cituje Scientific American Sandera van der Lindena, sociálneho psychológa z Cambridgeskej univerzity, ktorý k novému článku napísal sprievodný komentár. Nová štúdia podľa neho ukazuje, že jav nie je taký rozšírený, ako sme si pôvodne mysleli.

Aj Schmid pre Denník N potvrdil, že pri efekte opačného účinku máme v súčasnosti viacero zmiešaných výsledkov, keďže ho niektoré štúdie potvrdili, no iné nie. „V tejto chvíli nevieme, v ktorých prípadoch jav opačného účinku vzniká a kedy nie,“ dodal vedec. „Efekt opačného účinku existuje, ale je nepravdepodobné, že ide o normu,“ skonštatoval Schmid pre Denník N. V novej štúdii preto obhajcov vedy nabáda, aby sa „nebáli publika, o ktorom sa dá predpokladať, že sa bude dať ťažko presvedčiť – už vaša prítomnosť a to, že vyvraciate názory popieračov, majú pozitívny vplyv“.

Psychológ van der Linden v komentári píše, že hoci sú nové zistenia povzbudením, že popieračov vedy možno do značnej miery odzbrojiť, ak poukážeme na ich chyby a fauly, oveľa účinnejšie by bolo, ak by sme na školách rozvíjali kritické myslenie. Potom by vôbec nemuselo dochádzať k situáciám, aby sme sa bavili o veciach, na ktoré je kopec dôkazov – že ľudia boli na Mesiaci, Zem nie je plochá a evolúcia je fakt.

Na záver dodajme, že štúdia má dve nevýhody – robila sa iba online a nemerala skutočnú zmenu správania (očkovanie a klimatická zmena), ale iba úmysel (ochota dať sa ne/očkovať a ochota niečo podniknúť s ohľadom na klimatickú zmenu). Mnohé štúdie v minulosti ukázali, že medzi predstavami, ako by sme sa správali, a skutočným správaním, existujú rozdiely.

Aktualizované 24. 7. o vyjadrenia spoluautora štúdie Philippa Schmida. 

Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41562-019-0632-4