Hlina: Matovič mi odkázal, že ma má nahratého

„Ty si chrapúň, človeče.“ Toto vám povedal Igor Matovič pred dvoma rokmi. Potom mali nasledovať hanlivé výrazy, až ste odišli z jeho poslaneckého klubu a prestali ste sa s ním baviť. Dnes spolu vymýšľate, ako ísť proti Smeru. Kto za kým prišiel? Pomerili ste sa?

Chrapúň som mu nepovedal, ja vážim slová. Spojenectvo, ktoré teraz vzniklo aj so Sulíkom a s Lipšicom, je ad hoc spojenectvo. Nepreceňoval by som ho. Poviem otvorene a zjednodušene, protesty proti korupcii ešte ako tak, ale keby sme robili protesty za demokraciu a slobodu, tak s Matovičom nie. Z princípu.

Prečo?

Mrzí ma, že u nás nikomu nepripadá zvláštne, že má stranu so štyrmi členmi. To je rodový spolok. Nemáme v sebe hlbokú demokratickú tradíciu, že by sa nám to zdalo čudné. V iných krajinách by sa na takú stranu upozorňovalo.

Matovič nie je demokrat?

Nerád by som ho hodnotil. To, čo funguje ako OĽaNO, je politologický zázrak. Je veľkým nešťastím, že nás existencia OĽaNO nezaujíma. Neuchopili sme dobre parlamentnú demokraciu, svojím spôsobom sme ju obrátili na svoj obraz. Poslovenčili sme ju a teraz sa tu zjavujú rôzni proroci, Mesiáši, ktorí prinášajú sexy riešenia. Zdá sa, že muchy sa na mucholapku lapajú, čo ma mrzí.

Matovič tvrdí, že nikoho okrem Procházku si nenahral. Hlina dostal iný odkaz
Autor: Martina Pažitková

S Matovičom nepôjdem

Takže s Matovičom na tribúnu v boji proti korupcii áno, ale nič viac?

Od začiatku hovorím, že by som to spojenectvo nepreceňoval. Ja v žiadnom projekte, v ktorom bude OĽaNO, fungovať nebudem.

Spájať sa nechcete ani so Sulíkom a s Lipšicom?

Vytvorili sme ad hoc spojenectvo. Niekedy som až trpel, aby sme znova nedopadli tak, ako vieme dopadnúť – nedôstojným vykrikovaním si vecí. Hlavne kvôli ľuďom, ktorí prišli. Ale protesty sa v decembri podarilo dôstojne ukončiť.

Spoločne teda viete stáť na tribúne, ale keď reálne máte niečo pre ľudí urobiť, nie ste toho schopní?

Zaráža ma jedna vec, že je tu niekto schopný kandidovať iba s programom proti korupcii. To je, akoby niekto povedal – ponúkam vám auto, ktoré jazdí. Však je logické, že auto by malo jazdiť. Programom nemôže byť iba to, že bojujem proti korupcii. To nestačí.

Čo máte v programe vy? Povedzte konkrétne opatrenie.

Ja som priateľom súťaže a spravodlivosti.

To nie je nič konkrétne.

Prečo? To je úplne konkrétne. Ja by som chcel žiť v krajine, kde najlepší vyhrávajú.

Spoločná kandidátka či predvolebná koalícia vás štyroch neprichádza do úvahy?

Dôležitý je zmysel. Nechcem byť súčasťou niečoho, čoho zmyslom bude len to, že budeme v parlamente. Viem, že niektorí do takého projektu nadšene pôjdu, lebo je pekné byť v parlamente, ale ja nie.

Na Matovičovu kandidátku by ste už nešli?

Určite nie.

Vyhrážky nahrávkou

Jeden z vás klamal, keď ste sa pochytili v relácii Na telo. Matovič vás označil za chrapúňa po tom, ako ste ho obvinili, že volal so Špirkom z Penty, keď mal navrhnúť šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. On tvrdí, že so Špirkom nikdy nevolal. Kto z vás klame?

Povedal som, že možno raz niekto položí kolegovi Matovičovi dobré otázky na detektore lži. Čo mám na to povedať?

Klamal Matovič?

Ja nahrávacie štúdiá v parlamente nevlastním.

Klamal Matovič, že so Špirkom nevolal?

Povedal som, čo som povedal. Za svojimi slovami si stojím. On povedal, že to neurobil. Čo mám teraz urobiť? Keby to niekoho zaujímalo, vieme sa dopracovať k tomu, ako to bolo.

Ako to bolo?

Možno nadíde príležitosť povedať to. Sú veci, ktoré ma zarážajú. Niekto za mnou posiela svojho volebného manažéra, aby mi odkázal, že ma má nahratého. Mám dvadsať rokov to isté číslo telefónu a na niektoré veci nie som zvyknutý.

Matovič vám odkázal, že aj vás má nahratého?

Áno. Zostal som z toho prekvapený.

Čo vám odkázal? Po kom odkaz poslal?

Po svojom volebnom manažérovi. Išlo asi o to, že sa mám držať vzadu. Neviem.

Čo má nahraté?

Nejaký náš súkromný rozhovor, keď sme sa rozprávali, aká je budúcnosť OĽaNO.

Čo presne má nahraté?

Neviem. On vie, čo má nahraté.

Asi viete, o čom ste s Matovičom hovorili?

Viem. Však keď to má nahraté, tak predpokladám, že sa to niekde zjaví.

Povedzte, o čom ste sa bavili.

Nepamätám si to. To sú dva alebo tri roky dozadu. Je to z času, keď sme sa delili.

Prečo o nahrávke hovoríte až teraz?

Lebo som sa to dozvedel pred pár týždňami, v polovici novembra.

Niečo sa medzi vami vtedy stalo, čo ho mohlo podnietiť poslať vám vyhrážku, že vás má nahratého?

Matovič neposielal volebného manažéra teraz. Ten človek až teraz prišiel za mnou povedať mi, že to tak bolo. Keď ho za mnou posielal, tak ten manažér nechcel ísť. Možno preto od neho odišiel. Pokyn od Matoviča dostal možno pred rokom. Keď sme začali robiť protestné akcie, považoval za potrebné prísť mi to povedať, lebo sa mu to zdalo zvláštne. Viete, ja som tvrdá palica, odkedy sme sa s Matovičom poškriepili, slovo som s ním neprehodil. To sú už možno dva roky.

Keď ste organizovali spoločné protesty, museli ste spolu komunikovať?

Dokázali sme to. (Smiech).

Parlamentný klub OĽaNO je nahrávacím štúdiom

A nespýtali ste sa ho na nahrávku?

Jasné. Zasadali sme v parlamente v knižnici, pretože som odmietol sedieť v klube OĽaNO. Tam už nikdy sedieť nebudem, v nahrávacích štúdiách nesedím.

Nahráva si rokovania klubu?

Neviem. Niektoré veci sa nerobia. Nahrávať si ľudí, to je za hranou.

Keď ste sa s Matovičom bavili o nahrávke, čo vám povedal?

„Ako sme tam sedeli, tak som otvorene povedal, že sa mi ťažko robí s ľuďmi, ktorí si ma nahrávajú.

Ako vám to vysvetlil?

V tom danom momente ani nereagoval.

Dozvedeli ste sa od neho, aký rozhovor mal na mysli?

Nie. Ale tých rozhovorov bolo niekoľko. Neviem, ktoré si nahrával. Neviem, akú má úložnú kapacitu.

Má niečo, čo by vás mohlo kompromitovať?

Nie. Ak ma to kompromituje, nech to povie. Nech ma to zloží teraz, a nie dva mesiace pred voľbami. Nech všetky rozhovory zverejní, mne je to úplne jedno. Nemám s tým najmenší problém.

Nie som taký blbý ako Procházka

Radoslava Procházku si nahral pred prezidentskými voľbami, keď s ním chcel dohodnúť, aby časť kampane nebola na oficiálnych bločkoch. Vy ste s ním niečo takéto riešili?

Určite nie. Nič s neoficiálnym účtovníctvom. Ja nie som tak blbý ako Procházka. Nech mi pán Procházka prepáči.

V čom bol blbý?

Blbý bol v tom, že to chcel. A blbý bol, že to chcel od Matoviča. Nech mi je prepáčené, asi si veľmi nepomôžem, podľa mňa je horšie, že to chcel, ako že bol až tak blbý, že to chcel od Matoviča. Bola to obrovská chyba.

Vy ste to tak nikdy nerobili, že ste chceli niečo bez bločka?

Nie.

Vaša rodina podniká v reštauračnom biznise, v ktorom sa často stáva, že ľudia dostávajú časť platu oficiálne a časť na ruku. Využívate takéto praktiky?

Keby som vyrábal rúry ako Vladimír Soták (šéf Železiarní Podbrezová – pozn. redakcie), tak mám svätý pokoj. Gastronómia je z tohto pohľadu nešťastné podnikanie. Vietor bol za niekdajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka. Boli to divoké časy, kontrolovali nám 80 ľudí, iba jeden študent mal problémy, lebo nemal dobre urobenú dohodu.

Robíte to tak, že časť platu ide oficiálne a časť na ruku?

Nie, nerobíme to.

A čo tringelty?

Prepitné rieši Kažimír. Neviem, ako to vyriešil. My to neriešime. Prepitné je vec čašníkov.

Podľa zákona prepitné by mali reštaurácie zahrnúť do daňových príjmov, a ak to chcú vyplatiť čašníkom, tak len cez plat s tým, že z toho zaplatia odvody.

Viete, my sme niekedy pápežskejší od pápeža.

Taký je zákon.

Len zákony nie sú Mojžišove kamenné dosky. Od toho sme my v parlamente, aby sme zákony vyhodnocovali, či sú dobré alebo zlé.

Zákon sa nemá dodržiavať?

Má, ale keď je zlý, má sa zmeniť. Ako čašníkovi dokážete, koľko dostal na tringeltoch? Predstavte si to v praxi.

Keď dostanú prepitné, zaúčtuje sa to a vyplatí vo forme mzdy. Iní zamestnanci platia odvody z plného platu, čašníci často dostávajú minimálnu mzdu a na ruku zvyšok.

Ja si neviem predstaviť, ako má niekto skontrolovať, koľko čašníci dostali na prepitnom.

Procházkovi vyčítate, že bol blbý, keď takto chcel porušovať zákon, ale toto je tiež porušovanie.

To nechcete takto porovnávať… Ale dobre, porovnajte si to, ako chcete. Podľa mňa sa to nedá. V tejto krajine bolo sedem premiérov, z toho piati právnici. Právnici majú iné nazeranie na svet.

Zaujíma ma, či to nie je rovnaké porušovanie zákona?

Pokojne povedzte, že je. A odsúďte ma na dva roky do Leopoldova. Ako má normálny smrteľník riešiť, či niekto niekomu dal tringelt? Však to nie je nárokovateľná položka. Tringelty sa nedajú skontrolovať.

Procházkove percentá v prieskumoch nesedia

Opozícia je roztrieštená na mnoho malých strán, ale vaša je taká superstranička. Pred rokom ste ohlásili vznik strany Občania a oficiálne ste známy iba vy, predseda. Ako si predstavujete fungovanie strany?

Hovorí sa, že pred voľbami tam daj herečku a hokejistu, a vybavené. Ale to nie je poctivá politika. Znova sa stanete recyklátorom starých mien. Chcete počuť meno nejakého starého harcovníka? Poviem vám mená našej ústrednej rady a garantujem vám, že ich nepoznáte.

Na to sa pýtam. Ak vás majú ľudia zvoliť do parlamentu, potrebujú poznať vašu stranu, ale zatiaľ poznajú iba predsedu.

V novembri sme mali ustanovujúci snem, kde boli delegáti. Neboli dvaja, traja.

Koľko ich bolo?

25. V októbri budeme mať programový snem a tam budeme mať minimálne sto delegátov.

Koľko má strana členov?

Máme ich 25, teraz ideme tvoriť štruktúry strany. Strana, ktorá nemá človeka vo Svidníku, nie je politickou stranou.

Pred rokom ste napísali na blog článok, v ktorom ste vyčítali Matovičovi, že si politickú stranu mýli so súkromnou spoločnosťou. Ale vaša strana tiež zatiaľ vyzerá ako súkromná spoločnosť. Za stranu môžete konať iba vy. Zo štyroch podpredsedníckych postov je obsadený iba jeden, funkciu má konateľka jednej vašej firmy.

My sme povedali, že tri posty podpredsedov máme pripravené pre ľudí, ktorí budú pre našu stranu zaujímaví. Stranu ani firmu za týždeň nevybudujete.

Akú stranu chcete vybudovať z Občanov?

Štandardnú stredovú. Možno to bude trvať roky.

Na koľko percent si trúfate?

Keby som bol v politike 15 rokov, tak mám buď nad desať percent, alebo v politike nie som.

V politike ste tri roky a zatiaľ máte nula percent.

Keby sme my urobili dohody, ako urobil Procházka, tak sme v prieskumoch.

Procházka si kúpil nejaké prieskumy?

Nie, urobil dohody, že veci fungujú.

Ako veci fungujú?

Veď to vidíte, že fungujú. Neprislúcha mi to hodnotiť.

Ste zvláštny typ politika. V týchto dňoch ste vysypali tonu soli pred Národnou diaľničnou spoločnosťou, v minulosti ste dovliekli tank pred Biľakovu vilu alebo ste zvešiavali zástavu zo sídla SNS. Sám si to vymýšľate alebo sa s niekým radíte?

Sám, ja mám nápadov za kýble, môžem to predávať. Žasnem nad kolegami v parlamente, ktorým niečo napadne raz za polroka a sú na to úplne útlocitní. Ja to pokojne môžem rozdávať. Minule som to hovoril aj Kaliňákovi, že nestíham. Tak nabíjajú zásobníky, mám strašne veľa podnetov.

Aké máte ambície v politike?

Milujem politikov, ktorí povedia, že nechcú moc. Na čo je politik, keď nemá moc, potom je to počmáraný šašo.

Akú funkciu by ste chceli?

Ja mám čas, neponáhľam sa. Z pohľadu exekutívy sú vďačné a nevďačné rezorty. Keby som si mal vybrať, tak post ministra vnútra, vedel by som urobiť poriadok v krajine. Nebudem sa tu hrať na to, že chcem iba pomôcť.

Kúpil som si tribúnu, bez nej revolúciu neurobíte

Hovoríte, že niektoré strany sú už za horizontom. Rátate tam aj SDKÚ?

Tak ona to už má za sebou. Je to smutný príbeh.

Šéf SDKÚ Pavol Frešo chcel vystúpiť na tribúne počas predvianočných protestov. Richard Sulík tvrdí, že ste boli proti, a keďže ste zabezpečovali tribúnu, tak to akceptoval.

Presne tak to nebolo. Ale nechcem sa vŕtať v detailoch, ako to bolo.

Ako majiteľ tribúny ste povedali, že Frešo má červenú?

Nevystúpil, a tak to bolo dobre. Ale je pravda, že som si asi pred desiatimi rokmi kúpil tribúnu, lebo som si povedal, že nemôžete robiť revolúciu, keď nemáte tribúnu. Ale keď je niekto jej majiteľom, ešte ho to neoprávňuje rozhodovať, kto bude na pódiu. Bola nejaká dramaturgia protestu, preto pán Frešo nevystúpil.

Tribúnu ste si kúpili, lebo ste chceli robiť revolúciu?

Nie. Aj žena sa mi vtedy čudovala, načo to kupujem.

Načo ste ju kupovali?

Javilo sa mi to ako dobrá vec. Vtedy som mal kamaráta, ktorý sa venoval hudbe. A viete, keď nemáte pódium, nemáte revolúciu. Keď nemáte rečnícky pult, nemáte revolúciu.

Sulík vás volá revolucionár. Ako to je?

Pravda je, že ulice sa nebojím. Sú politici, ktorí sa ulice boja. Podľa mňa nemôže byť dobrý politik ten, čo sa bojí ulice. Niekedy prídu dejinné okamihy, keď niečo treba povedať ináč, ľudia sú na to senzitívnejší. Ale či je to revolúcia?

Čo si myslíte o referende?

Podľa mňa to nebude dobré. Bojím sa toho. Mohlo nebyť, možno by to bolo lepšie. Úspech alebo neúspech vyvolá rôzne vyhlásenia.

Zúčastníte sa?

Je to mojou povinnosťou, ako sa zúčastniť na voľbách. Som umiernený moderný konzervatívec. Podporím všetky tri otázky.

Tradičnú rodinu netreba naburávať niečím módnym

Prečo nechcete homosexuálom povoliť adoptovať si dieťa?

Pokiaľ budem v politike, budem vystupovať konzervatívnejšie, ako v skutočnosti som. Ak totiž vyšlete zhora rozpačitý signál, tak dole medzi ľuďmi je už z toho bordel. Pokiaľ ide o adopcie, nemali by sme búrať hranice. Ak sa niečo časom osvedčilo, hoci to nie je bohviečo, ale funguje to, je to lepšie ako niečo, čo chceme vyskúšať, či bude fungovať. Čo ak to nebude fungovať? Hazardujeme s ľuďmi.

Predstavitelia LGBT hovoria, že aj v tradičných rodinách sú deti zneužívané či týrané. Je lepšie, ak vyrastajú takto? Nebolo by im lepšie, ak by ich vychovávali osoby rovnakého pohlavia? Argumentujú aj výskumami, podľa ktorých jedincov nepoznačilo, ak vyrastali u homosexuálov.

Áno, sú rodiny, kde to nefunguje. Sám som z takej rodiny. Vyrastali sme bez otca, bolo to ťažké. No aj po tejto skúsenosti budem zástanca toho, že ak niečo dlhodobo funguje, tak to nenabúravajme niečím sexy, módnym. Kultúra uzabávania sa k smrti ma neláka. Vzorec tradičnej rodiny je funkčný, preverený stáročiami. Aby sme neskončili ako Rimania, že to celé domotáme a zase bude treba začať odznova.