Denník N

Kto útočí na tých, čo nechcú na seba útočiť

Michal Truban, Miroslav Beblavý a Alojz Hlina uzatvárajú dohodu. Foto - TASR
Michal Truban, Miroslav Beblavý a Alojz Hlina uzatvárajú dohodu. Foto – TASR

Dohoda PS/Spolu a KDH o vzájomnom neútočení a hľadaní prieniku v programových otázkach je prejavom vyspelosti týchto strán.

Hysterické reakcie slovenských ultras, konzervatívnych aj liberálnych (usudzujúc podľa reakcií v diskusiách), ich usvedčujú z toho, že nič nezabudli a nič sa nenaučili. Udivuje pretrvávajúca nízka miera ich kognitívnych schopností. Alebo, ak chcete, vysoká miera ich zlých úmyslov, ktoré v duchu zásady podľa seba súdim teba podsúvajú signatárom.

Dohoda Trubana, Beblavého a Hlinu totiž neznamená nič iné ako prvý krok k získaniu si dôvery voliča – akéhokoľvek, liberálneho či konzervatívneho – v to, že ak uspejú vo voľbách, budú schopní spoločne vládnuť. A byť tak alternatívou Smeru a SNS. Treba opakovane zdôrazniť, že lídri týchto troch strán nepodpísali nič viac. Nie, ozaj nejde o popretie ich základných hodnôt či, prepytujem, predvolebnú koalíciu. To od nich ani nikto nežiada.

Ak chcete paralelu, jedna by tu bola. Čo myslíte, viac rýb uloví jeden rybár pri jednom rybníku, štyria rybári pri jednom rybníku alebo štyria spolupracujúci rybári pri štyroch rybníkoch? Viem, rečnícka otázka so zrejmou odpoveďou. Len nech pekne PS/Spolu aj KDH ostanú každý pri svojom rybníku. Výlov, keď ho na konci dňa spoja, bude úspešnejší.

Pretože najhoršie, čo by sa mohlo stať, je presne to, čo sa v ponovembrových dejinách tejto krajiny cyklicky opakuje.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Slon za Zemplíne, kniha od Andreja Bána v našom obchode

zobraziť

Teraz najčítanejšie