V Brazílii objavili nové žabky, merajú jeden centimeter

V Atlantickom lese na juhovýchode Brazílie objavili sedem nových druhov malých žabiek. Dospelé jedince sú veľké zhruba ako ľudský necht. O objave informoval Luiz Ribeiro z univerzity v brazílskej Curitibe a jeho tím v časopise PeerJ.

Atlantický les sa tiahne takmer pozdĺž celého východného pobrežia Brazílie. Ide o dôležitý juhoamerický ekosystém, tvorí ho hustý prales. Žije tu obrovské množstvo rozmanitých rastlín a živočíchov – možno až 60 percent stavovcov tvoria endemity. Ide o také živočíšne druhy, ktoré sa vyskytujú len tu, a nikde inde na Zemi.

Žabky našli na siedmich horských vrcholoch, patria do rodu Brachycephalus (dnes má už 28 druhov). Prvá zmienka o živočíchoch z tohto rodu pochádza už z roku 1824. Väčšinu z nich však objavili za ostatných 15 rokov, informuje IFL Science. Ide o jedny z najmenších žijúcich suchozemských stavovcov, viaceré druhy dosahujú dĺžku menej ako 1 centimeter, píše National Geographic.

Novoobjavené žabky z rodu Brachycephalus. Zdroj – Washington Post/Luiz Fernando Ribeiro, CC BY SA

Vedci ich hľadali 5 rokov. Jeden výstup trval niekedy až 8 hodín, povedal Marcio Pie, spoluautor štúdie, pre National Geographic. „Je to naozaj vyčerpávajúce. Hory nie sú príliš vysoké – väčšina z nich meria okolo 1000 až 1500 metrov –, ale chodníky na nich nie sú dobre značené,“ povedal Pie pre BBC.

Prečítajte si

Našli žabku, ktorá dokáže meniť štruktúru pokožky

Miniatúrne žabky

Všetky žabky žijú výhradne na vrcholkoch miestnych hôr. Panuje na nich chladnejšia klíma. Ide o vlhký tropický les s trvalou prítomnosťou mrakov. Teplejšie údolia, ktorým sa obojživelníky vyhýbali, vytvorili prirodzenú bariéru, za ktorú nešli. Hoci majú žabky spoločného predka, na štítoch hôr sa vyvíjali oddelene, takže sa od seba začali postupom času líšiť. Takto vytvorili od seba oddelené druhy.

Žabky z rodu Brachycephalus sú tak malé, že si to vyžiadalo úpravy ich tela – spravidla majú len tri prsty na nohách a dva prsty na predných končatinách na rozdiel od väčšiny žiab, ktoré majú na svojich končatinách päť a štyri prsty, píše BBC.

Najviac sa od seba jednotlivé druhy líšia sfarbením – zatiaľ čo niektoré sú skôr hnedé, aby sa ukryli pred predátormi v lístí, iné sú výrazne žlté. Takáto farba indikuje prítomnosť jedovatého neurotoxínu. Žabky ním varujú potenciálneho dravca, aby si vyhliadol inú obeť, ktorá ho neotrávi.

Hľadali ihlu v kope sena

Pretože vedci nikdy nevedeli, ako budú žabky vyzerať, hľadanie sa podobalo na detektívnu hru. „Ide naozaj o vzrušujúci zážitok, pretože sa domnievame, že na každom vrcholku hory je nový druh, ale netušíme, ako vyzerá,“ povedal Pie. „Plánovanie každej cesty je pre nás ako hra. Snažíme sa uhádnuť, ako bude nový druh asi vyzerať,“ dodal.

Lokality, kde sa žabky nachádzali, prehľadávali vedci holými rukami. „Vyžaduje to veľa tréningu. Niekedy je veľmi frustrujúce, keď hodiny šliapete do kopca a naspäť sa vrátite bez výsledku, s prázdnymi rukami,“ hovorí Pie.

Niekedy výskumníci počuli žabky dlho predtým, ako ich zbadali. Ale keď sa k ním priblížili, zvieratá sa stíšili. „Počujete ich, ako vydávajú zvuky, možno sú ich stovky, ale aj tak ich nemôžete chytiť, pretože keď ste pri nich blízko, zachytia vibrácie zeme a stíchnu na 20 minút alebo aj pol hodiny. Potom musíte veľmi opatrne prehľadať lístie vlastnými rukami,“ opisuje Pie.

Ohrozuje ich odlesňovanie a zmeny klímy

Nájdené žabky sú vysoko endemické – produkt adaptácie na miestne špecifické podmienky. V inom prostredí by zrejme čoskoro zahynuli. Najviac ich ohrozuje odlesňovanie (ťažba dreva, pastviny pre zvieratá) a zmeny klimatických podmienok.

„Prítomnosť týchto žiab v takej malej geografickej oblasti naznačuje, že v ostatných 500-tisíc rokoch bola, čo sa týka klímy, veľmi stabilná,“ hovorí Pie. „Ak by sa oteplilo, prostredie charakteristické pre tieto lesy by zaniklo a s ním by vyhynuli aj tieto druhy,“ dodáva.

Pie a jeho tím preto žabky usilovne dokumentujú a premýšľajú, ako zabezpečiť ich dlhodobé prežitie. Vedci upozorňujú, že ak nechceme, aby vymreli, budeme ich musieť chovať v zajatí, prípadne prijať opatrenia o ochrane ich prirodzeného prostredia pred hospodárskou aktivitou a inváznymi rastlinami a živočíšnymi druhmi, ktoré by ho porušili.

„Obojživelníky čelia katastrofálnemu a globálnemu úbytku. Je pravdepodobné, že mnoho druhov vyhynulo ešte predtým, než ich vedci stihli opísať. Prieskum objavených žiab nám môže poradiť v tom, aké stratégie ich ochrany zvoliť,“ povedal Ben Tapley z londýnskej zoo pre BBC.

Vedci medzitým pokračujú v hľadaní ďalších žiab. „Sme si istí, že nájdeme ďalšie druhy,“ povedal Pie. „Je mnoho iných lokalít, kde panuje podobná klíma, takže asi aj tam budú tieto žabky,“ dodal.

Dostupné z: DOI 10.7717/peerj.1011