Z kúpeľov pre zdravie je trojdňový wellness pre bohatých, hovoria autori knihy o slovenskom kúpeľníctve
Umelecká skupina Opustená (re)kreácia zmapovala rozvoj slovenských kúpeľov v druhej polovici 20. storočia – investície, ktoré do kúpeľníctva išli, ale aj ich sociálny a zdravotný rozmer pre spoločnosť.
Pôvodne to mala byť kniha o architektúre slovenských kúpeľov. Keď však umelkyňa Andrea Kalinová, architekt Martin Zaiček a fotograf Peter Kuzmin za posledných päť rokov prešli najznámejšie kúpeľné lokality, všetko bolo inak.
Na základe svojej predošlej skúsenosti totiž čakali, že nájdu najmä ohromujúce liečebné domy, ktoré aj po desaťročiach prehrávajú boj s údržbou alebo s prívlastkom monštruózna komunistická architektúra, respektíve s oboma.
Niežeby toto nebola pravda – stále platí, že ak u nás kúpele nevyzerajú aspoň trochu ako Karlove Vary, tak sa to neráta. Platí však aj niečo iné.
„Keď sa na vývoj a stav kúpeľníctva pozriete bližšie, zistíte, že večné nadávanie na to, čo nefunguje, je veľmi nefér voči obrovskej energii a úsiliu množstva ľudí, ktorí slovenské kúpele posunuli do modernej éry,“ hovorí Martin Zaiček z umeleckej skupiny Opustená (re)kreácia.
Ich kniha s názvom Architektúra starostlivosti, ktorej vznik sa dá podporiť cez StartLab, je teda nielen fascinujúcim čítaním o tom, ako sa v 60. a 70. rokoch stavali Piešťany, Dudince, Teplice či Bardejov, ale zároveň je to aj kritická reflexia o tom, či slovenské kúpele spasí ruská klientela, prečo sa liečebné domy menia na wellness a akú hodnotu majú pre nás prírodné zdroje a napokon aj vlastné zdravie.
Piešťany? To nie je architektúra, to je stroj
Porozumieť tomu, ako dnes vyzerajú naše kúpele, to chce návrat minimálne do polovice 60. rokov minulého storočia.
Trend centrálneho spravovania kúpeľov sa síce začal ešte