Denník N

Vyšehradská spanilá jazda prezidentky Čaputovej

Zuzana Čaputová a Viktor Orbán v Budapešti. Foto - TASR
Zuzana Čaputová a Viktor Orbán v Budapešti. Foto – TASR

Ako nám pomohla V4 dotiahnuť bratislavský samit EÚ? Ten, ktorý mal byť historickým spúšťačom reforiem Únie po brexite?

Autor je filozof, publicista a bývalý europoslanec za stranu Smer.

Vrátim sa k V4. Vo svojej poslednej úvahe síce s nevôľou, ale musel som konštatovať, že Vyšehrad sa stáva symbolom nesolidarity, straty európskosti a pokusmi nahradiť ju zasa utópiami toho pravého civilizačného vodcovstva, či už v podobe poľského mesianizmu alebo Orbánovej falošnej novokresťanskej misie, len demokracia a politické práva sa akosi strácajú… To som reagoval na postoje V4 k tvorbe orgánov EÚ. Medzitým pani prezidentka absolvovala okružnú jazdu po krajinách Vyšehradu – čo tiež vyvolalo debatu. To mi dáva možnosť vrátiť sa k téme.

Dnešnú reprezentáciu V4 spájajú práve zlyhania.

Predovšetkým neschopnosť pochopiť reálne dianie v Európe, ale aj v planetárnom priemete; a vydávanie tohto nepochopenia za „obranu našich národných záujmov, našich občanov“.

Útok na „systém špicenkandidátov“ bol jasným útokom na komunitárnu Európu, na jej tvoriace sa federálne usporiadanie. A pokusom posilniť nadvládu národných premiérov nad princípmi a zmluvami EÚ: návrat k svojvôli a geopolitickému handrkovaniu.

Potom jasným útokom na princíp solidarity vo vnútri EÚ. Solidarita nie je psychologický a morálny prístup, ale vytváranie celoeurópskeho sociálneho a ekonomického mechanizmu prerozdeľovania: hodnôt, financií a zodpovedností, ako je zdravotné a penzijné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, vyrovnávanie regionálnych nerovností eurofondmi či schémy zamestnávania mladých, obeh študentov cez Erazmus, pomoc pri katastrofách či nezavinených dôsledkoch globalizácie – a mohol by som spomenúť stovku ďalších oblastí.

EÚ, to je obrovský stroj solidarity, ale fungujúci len na pravidlách právnej záväznosti. To dnešná reprezentácia V4 asi málo chápe, ale skôr si myslím, že nechce chápať.

Práve tak ako nechce chápať rozdiel medzi súkromnými a verejnými záujmami (tu sú nepochybne výtečníkmi páni Babiš a Orbán). Obrana súkromných záujmov, hlavne finančných, v prípade poľskej reprezentácie súkromného náboženského presvedčenia nedovoľuje im ani len pomyslieť, že úlohou V4 má byť niečo úplne iné. A to je práve to, čo Čaputová v týchto krajinách naznačila. Bez ohľadu na dôrazy či odtiene svojich vystúpení. Podstatné je, že vo všetkých troch krajinách ukázala, aký duch, aké hodnoty pokladá za správne a budú sprevádzať jej prezidentstvo. Duch a hodnoty, ktoré môžu nanovo europeizovať V4.

Ale cesta, ako to dosiahnuť, už nemôže byť len deklaráciou hodnôt, ale úporným úsilím prekonať to, čo europeizácii bráni.

Bez prekonania geopolitických predurčeností a historických záťaží, ktoré sú stále živé, to nepôjde: predovšetkým maďarský revizionizmus, ktorý si nechce pripustiť, že sa Maďari nemohli konštituovať ako národ pomaďarčením Uhorska. Akoby sa nechceli rozlúčiť s feudálnymi resentimentmi, a tak si ich – okrem utópie o slávnej „maďarskej“ minulosti – oživujú mapami Uhorska vedľa autoznačky, premiérovaním pätnástim miliónom „Maďarov“, kresťanskou civilizačnou misiou či zborom poslancov v Karpatskej kotline… Uhorsko nikdy nebolo „maďarské“ a len mimochodom, na onej prvej Vyšehradskej seanse v roku 1335 reprezentoval Uhorsko Karol I. Róbert z Anjou. Evidentne „Maďar“.

Ako prekonať historické traumy legendizované a historizované ako „národné“ krivdy? Ako môžu Maďari prekonať trianonskú traumu a Slováci skúsenosť odnárodňovania, čo si pamätajú ešte naši starí rodičia? Dejiny neprepíšeme „inak“. Z národného pohľadu sú maďarské menšiny odtrhnuté od „národného tela“, pôvodná slovenská menšina v Maďarsku zdevastovaná, Benešove dekréty symbolicky platia, slovenskí Maďari môžu získať občianstvo Maďarska na etnickom základe a V4 funguje tak skvele, že nám MR nechce poskytnúť ani informácie, kto teda občianstvo dostal – lebo my zasa disponujeme zákonom, ktorý dvojité občianstvo nedovoľuje… Čo to vlastne V4 robí?

A tie permanentné poľské pokusy byť „viac“ tak v ideovom, ako aj geopolitickom zmysle: akýmsi vzorovým nositeľom tej pravej kresťanskej mravnosti v jej štátno-politickom prevedení. A so syndrómom geopolitickej zovretosti medzi Ruskom a Nemeckom až s obsedantnými pokusmi sa z toho zovretia vymaniť osobitými vzťahmi s USA – raz s túžbou mať na svojom území najmodernejší americký systém protiraketovej obrany a potom zasa až prosíkanie o zriadenie základne amerických vojsk (ponúkajúc až 2 miliardy dolárov na jej prevádzku…). Vytváranie akejsi osi Poľsko, Nemecko, Francúzsko v EÚ až po tragikomické ponúkanie sa byť sprostredkovateľom v obchodných sporoch medzi USA a EÚ – ako by sami neboli súčasť Únie, ako by boli čosi viac… Kde je tu V4?

O českých „švejkovinách“ ani nehovoriac: od Babišovho oligarchického zmocnenia sa štátu na jednej strane a Zemanovho verejného pálenia červených megatreniek na druhej po prekvitanie chovu prasníc na mieste rómskeho holokaustu – všetko nepochybne v tradíciách maločeskej frašky… A Slovensko si v tom hovie, lebo každý zo susedov má toľko masla na hlave, že všetci roduverní Slováci majú istotu, že sa nikto k našim domácim tragédiám i groteskám ani nevyjadrí.

A iba medzi rečou: Ako nám pomohla V4 dotiahnuť bratislavský samit EÚ? Ten, ktorý mal byť historickým spúšťačom reforiem Únie po brexite? Na výbore pre eurozáležitosti v Národnej rade som viackrát upozorňoval, že ak Slovensko nevystúpi aspoň s niekoľkými návrhmi na reformy EÚ na samite v Sibiu – aj v spolupráci s V4 – toľko ospevovaný bratislavský samit upadne do úplného zabudnutia. Aj upadol.

Prekonať provincionalizmus neznamená „zobať Bruselu z rúk“, ale mať schopnosť a silu Európu spoluvytvárať. Prekonať tak delenie na Západ a Východ, ktoré svojím konaním V4 revitalizovala. Západná Európa nám dala šancu prestať byť „Východom“. Tak ako sme my dali šancu pôvodnej pätnástke prestať byť „Západom“. Spolu sme si dali šancu byť Európou a europeizovať sa.

Prezidentka Čaputová jemným spôsobom svojou okružnou jazdou možnosť europeizácie naznačila a otvorila. Teraz ju treba skúsiť naplniť.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash