Denník N

Zvyknúť sa dá na všetko, aj na mizerný dôchodok

Fínsko rieši ľudí bez domova najúčinejšie v celej Európe. Foto - TASR
Fínsko rieši ľudí bez domova najúčinejšie v celej Európe. Foto – TASR

Človek má vrodenú schopnosť adaptácie. Pomáha nám to nielen v ťažkých časoch, ale spôsobí aj to, že časom si zvykneme na výhru v lotérii

V pote tváre hrdlačia na záhradke, aby si dopestovali zeleninu a ovocie a nemuseli za ne zbytočne utrácať v obchodoch, o dovolenkách čítajú iba v časopisoch, auto dávno predali a v kine neboli, ani nepamätajú.

Aj tak žijú mnohí naši dôchodcovia. Vyžiť zo 7 či 8 eur na deň je každodenný zápas s ľudskou vynaliezavosťou.

Človek uvažuje, čo všetko si ešte dokáže odpustiť a čoho sa vzdá.

Takéto vyhliadky na život v starobe nás môžu deprimovať. Ak si divadlo, aquapark, koncert alebo výlet k moru môžete dovoliť raz za „uhorský rok“ a väčšinu svojho vreckového utratíte za lieky, život sa javí pochmúrny.

Lenže ako napísal ruský spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij, „človek je tvor, ktorý si zvykne na všetko, a to je vari jeho najvýstižnejšia definícia.“ Mal úplnú pravdu.

Zvykol si aj Superman

Podivuhodná schopnosť ľudí adaptovať sa na pozitívne, ale aj negatívne zážitky v našich životoch má odborné pomenovanie „hedonická adaptácia“.

Vezmite si takého Christophera Reeva. V roku 1978 stvárnil rolu Supermana vo filme s rovnomenným názvom.

Film ho preslávil a okamžite katapultoval medzi hollywoodske hviezdy. Ďalšie ponuky sa iba hrnuli. Herec sa topil v peniazoch, založil si rodinu, prežíval šťastné obdobie.

Až do októbra 1995. Vtedy spadol z koňa a zlomil si dva krčné stavce. Zvyšných deväť rokov svojho života žil ako kvadruplegik – neschopný akéhokoľvek pohybu a odkázaný na starostlivosť druhých.

Zo Supermana, ktorý zachraňoval svet, sa stal bezmocný muž.

reeve

Christopher Reeve (1952 – 2004) v roku 2003. FOTO – Wikimedia 

Bezprostredne po úraze niesol herec svoju diagnózu veľmi ťažko. Svoju ženu požiadal, aby mu pomohla trápenie raz a navždy ukončiť. Odmietla.

Postupom času sa Reeve z depresií dostal. Šesť rokov po nehode povie: „Nežijem život, aký som si myslel, že budem viesť … ale aj tak má zmysel, význam. Je v ňom láska, je v ňom radosť; je v ňom smiech.“

Vidíme, že herec si po určitom čase – nebolo to zo dňa na deň – na svoju diagnózu do určitej miery zvykol.

Aj keď nedokázal hýbať končatinami, trpel množstvom zdravotných komplikácií a jeho možnosť komunikovať so svetom bola značne obmedzená, jeho zdravotný stav ho už tak nedeprimoval a on bol schopný zase sa radovať zo života.

Zvykneme si na dobré aj na zlé

Vôbec prvou štúdiou, ktorá tento fenomén pozorovala, bola tá od Philipa Brickmana a jeho tímu z roku 1978.

Vedci skúmali adaptáciu na pozitívne a negatívne zážitky. Vybrali si výhercov v lotérii a ľudí čiastočne alebo úplne ochrnutých a merali ich schopnosť tešiť sa zo života zhruba rok od úrazu či výhry. 

Ukázalo sa, že títo ľudia nevykazovali od ľudí z kontrolných skupín (bez výhry či úrazu) významné rozdiely v hodnotení maličkostí, ktoré robia naše životy šťastnými, ako je pozeranie televízie, rozhovor s priateľom alebo schopnosť vychutnať si vtip či raňajky.

Významné rozdiely neboli ani pri hodnotení celkovej životnej spokojnosti (life satisfaction). Znamená to, že ľudia sa na uvedené udalosti, či už výhru alebo úraz, jednoducho adaptovali.

Kupujte si radšej zážitky

Po určitej dobe teda ani výhra v lotérii nie je zvláštne „terno“ – všetkým svojim kamarátom ste už o nej povedali, sociálne siete ňou nakŕmili, takže aj vás samotných začne pomaly nudiť.
Mimochodom, adaptácia na pozitívne zážitky je presne tým dôvodom, pre ktorý si „musíme“ kupovať stále nové smartfóny, šaty a iné „vecičky“.

Kto z nás by to nepoznal – tak strašne sa tešíme na nový iPhone, aby sme po niekoľkých týždňoch či mesiacoch smutne zistili, že nás už nebaví tak ako kedysi. Preto nám neostane nič iné, ako si kúpiť ďalší, lepší. A tak do nekonečna.

Pretože sa z vecí tešíme iba krátko, vedci odporúčajú, aby sme pred ich kúpou uprednostňovali nákup zážitkov. Na splav, výlet do národného parku, opekačku alebo let balónom môžeme spomínať celý život.

To už neplatí pre veci. Na nové kachličky v kuchyni alebo značkovú čiapku na hlave si zvykneme rýchlo.

Načo chodiť do kina

Mechanizmus, ktorý je zodpovedný za túto obdivuhodnú schopnosť v nás, vďaka ktorej sa adaptujeme aj na negatívne zážitky, má názov psychologický imunitný systém.

Ide o súbor kognitívnych stratégií, ktoré naša myseľ využíva na to, aby sme sa ľudovo povedané „nezbláznili“, keď nás postihne smrť priateľa, rozvod, choroba, strata zamestnania alebo tragédia v podobe slovenského dôchodku.

Patrí sem napríklad post hoc racionalizácia, inými slovami nekonečné „ospravedlňovanie“. Znamená to, že aj keď živoríme a žijeme z biedneho dôchodku, celú situáciu zaonačíme tak, aby sme z nej vzišli ako víťazi. Priznať si, že sme prehrali, totiž bolí, a my hľadáme všetky dostupné prostriedky, ako si zachovať sebaúctu.

Neostane nám preto nič iné, ako si hrdlačenie na poli obľúbiť, „veď sa aspoň opálime“, že nejdeme na dovolenku, nevadí, „lebo na pláži je aj tak hrozná tlačenica a v mori ježkovia“, že nemáme auto, je vlastne výhoda, „lebo chránime životné prostredie“ a načo chodiť do kina, „keď tam aj tak dávajú iba samé strieľačky“.

Nefunguje vždy

Na druhej strane, psychologický imunitný systém nie je všemocný a mnoho udalostí nás tvrdo a dlhodobo zasiahne, predovšetkým ovdovenie či smrť vlastného dieťaťa.

To platí aj naopak – demokratizácia spoločnosti a rast bohatstva zvyšuje šťastie obyvateľov.

Medzi ľuďmi tiež panujú značné rozdiely v ich schopnosti adaptácie – čo jedného trápi, iného po chvíli prejde.

Čo sa týka dôchodku, neexistuje dôvod nemyslieť si, že sa ľudia dokážu po určitom čase adaptovať aj na to minimum, z ktorého musia vyžiť.

Ako ukázal zážitok nášho reportéra pri pokuse vyžiť z dôchodku, jeden mesiac môže byť na vytvorenie návyku ešte príliš krátky čas.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie