Denník N

Na svete by sa denne ušetrila takmer miliarda dolárov, ak by ženy mohli dojčiť dlhšie

Foto - Flickr/archangeldeb
Foto – Flickr/archangeldeb

Aj v pôrodnici ženy skôr dostanú do daru balenie umelej detskej výživy ako kvalifikovaný návod od personálu, ako správne dojčiť.

Hoci Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby boli deti do pol roka výhradne dojčené, faktom je, že to sa to deje v zhruba štyridsiatich percentách svetovej detskej populácie od nula do šesť mesiacov. Treba však povedať, že výhradne dojčené znamená, že dieťa nedostáva žiadnu inú potravu – len materské mlieko. Často sa však stáva a štatistiky to potvrdzujú, že deti do polroka sú aj dojčené, aj dostávajú umelé mlieka. Z toho teda vyplýva, že dojčených bude viac ako 40 percent detí do pol roka, hoci nie výhradne.

Experti WHO však tvrdia, že ženy sa vzdávajú dojčenia príliš skoro.

Dôvody sú rôzne: od čisto súkromných rozhodnutí matiek vyplývajúcich z ich osobnej, zdravotnej či rodinnej situácie až po „nastavenie“ krajín, v ktorých žijú.

Ide tu o také záležitosti ako to, či ženy dostanú dostatok informácií a inštrukcií o dojčení ešte v pôrodnici, či sa majú na koho (ideálne bezplatne) obrátiť, ak by chceli dojčiť, ale nedarí sa im, aká je dĺžka platenej materskej dovolenky, ako zamestnávatelia podporujú dojčiace ženy po nástupe do práce a ako spoločnosť toleruje ženy dojčiace na verejných priestranstvách.

WHO dlhodobo upozorňuje, že na svete prakticky neexistuje žiadna krajina, ktorá by robila dosť preto, aby ženám pomohla dojčiť ich deti do odporúčaných šesť mesiacov.

To má nielen negatívne dôsledky na zdravie detí a matiek, ale aj na ekonomiku jednotlivých štátov. Viacero štúdií uvádza, že ak by sa ženám darilo dojčiť šesť mesiacov, mohli sa ročne zachrániť životy 600-tisíc až 800-tisíc detí, ktoré zomreli na hnačky alebo na zápal pľúc, čo sú globálne dve najčastejšie príčiny úmrtí najmenších detí.

A keďže podľa expertov má dojčenie zdravotné benefity aj pre matky, dala by sa odvrátiť i smrť asi 100-tisíc žien ročne. Ide hlavne o ženy, ktorým bola diagnostikovaná rakovina prsníka, vaječníkov alebo diabetes typu II. Riziko týchto ochorení znižuje aj to, že žena dojčila.

Je to drahé

Okrem ľudských strát a dlhodobých negatívnych dôsledkov na rodiny, ktoré prišli o dieťa (deti) či mamu, spôsobuje slabá podpora dojčenia aj ekonomické straty. Šesťročná štúdia americkej mimovládnej organizácie Alive & Thrive ukazuje, že globálne aktuálne aj budúce straty na životoch, zdraví, produktivite práce a zvýšené náklady zdravotného a sociálneho systému pripisované nedostatočnej podpore dojčenia predstavujú ročne 341 miliárd dolárov. To je takmer miliarda denne.

Predstavitelia organizácie, ktorá štúdiu opiera o predchádzajúce výskumy, výstupy WHO aj rozsiahlu sériu článkov medicínskeho časopisu Lancet o dojčení, hovoria, že straty spôsobené nedostatočnou podporou matiek schválne vyjadrili v číslach.

Ako agentúre Reuters povedal regionálny riaditeľ Alive & Thrive pre juhovýchodnú Áziu Roger Mathisen: „Ekonomické dôkazy sú to, čomu tvorcovia vládnych politík rozumejú. To, že krajiny neinvestujú do podpory dojčenia, má svoju cenu. Z tejto štúdie pochopia, že je dobré to zmeniť a jedným z nástrojov by mohlo byť aj predĺženie platenej materskej dovolenky.“

Ďalej navrhujú podporu dojčiacich žien na pracoviskách (priestor a čas, aby si mohli odsávať mlieko, práca na skrátený úväzok či obmedzenie času nevyhnutného na pobyt na pracovisku a preferovanie home office), či obmedzenie podľa nich agresívnej reklamy na umelé mlieka, ktorá sa často začína už v samotnej pôrodnici. Ženy tam skôr dostanú do daru balenie umelej detskej výživy ako kvalifikovaný návod od personálu, ako dojčiť a čo robiť, keď sa vyskytnú problémy.

S tým súvisí aj ďalší bod a tým je nastavenie komunikácie s matkami v pôrodniciach tak, aby ich personál pôrodnice podporil, ak majú záujem dojčiť. To však kladie väčšie nároky na jeho čas a ochotu. Dôležitým faktorom je napríklad skoré (do hodiny) prikladanie dieťaťa k prsníku po pôrode. To sa vždy nedeje, pričom v mnohých prípadoch tomu nič nebráni.

Ako sa dojčí vo svete

Výskumy ukazujú, že vo vyspelých krajinách ženy dojčia menej ako v rozvojových, čo súvisí aj s tým, že majú viac možností zvoliť si alternatívu v podobe umelého mlieka. Aj tu však už dochádza k zmenám. V rozvojových krajinách ženy čoraz častejšie opúšťajú tradičný model a nezostanú po vydaji v domácnosti. Tlak na to, aby sa po pôrode čo najskôr vrátili do práce, spôsobuje, že sa vzdávajú dojčenia.

Naopak, vo vyspelých krajinách sa ukazuje, že deti dojčia skôr ženy z vyšších príjmových skupín. Vysvetľuje sa to tým, že ich postavenie im umožňuje zariadiť si svoj súkromný a pracovný život tak, aby ich deti mohli dostávať materské mlieko. V tejto skupine žien sa predpokladá aj vyššia informovanosť o benefitoch dojčenia.

Aj medzi vyspelými krajinami sú však rozdiely súvisiace s ich politikami v tejto oblasti. Spojené štáty americké sú tradične krajinou s pomerne nízkou mierou dojčených detí v porovnaní napríklad so Švédskom. „Švédi garantujú rodičom 480 dní platenej rodičovskej dovolenky, čo umožňuje matkám, ktoré to chcú, sústrediť sa na dojčenie a nerozmýšľať nad tým, ako ho zladiť s prácou,“ povedala CNN profesorka ošetrovateľstva Pamela Mulderová z univerzity v Iowe. V USA platené rodičovské voľno de facto neexistuje.

Na rozdieloch medzi jednotlivými krajinami sa však nepodieľa len dĺžka rodičovskej dovolenky, ale aj celková atmosféra v nich. Napríklad to, aké protokoly sú v pôrodniciach, či sa opakujú situácie, keď sú dojčiace matky „vyhadzované“ z verejných priestranstiev, aký majú k dojčeniu postoj celebrity, s ktorými sa ženy identifikujú.

V hre sú aj rôzne formy tlaku: na jednej strane dieťa čo najrýchlejšie odstaviť, na druhej zahanbovanie a vyvolávanie pocitov viny u žien, ktoré s dojčením rýchlo skončili alebo ani nezačali.

Tu si totiž treba uvedomiť, že napriek zdravotným či ekonomickým benefitom na osobnej aj globálnej úrovni dojčenie nie je zázračný liek na všetky neduhy. Nie je ani zárukou, že dieťa a žena prežijú zdravý a dobrý život.

Výhody získané dojčením môžu rýchlo pominúť, ak sa dieťa dlhodobo ocitne v nezdravom životnom prostredí, ak nebude mať prístup k pitnej vode či k slušnej zdravotnej starostlivosti, ak ho rodičia nedajú zaočkovať, nebude sa zdravo a dostatočne stravovať alebo nezíska dostatočne kvalitné vzdelanie, ktoré bude rozvíjať jeho danosti a schopnosti.

Teraz najčítanejšie

Foto – TASR/AP