Do Európy prichádza druhá vlna letných horúčav. V roku 2050 bude v Londýne teplo ako v Barcelone

V utorok bolo v meste Bordeaux na juhozápade Francúzska až 41,2 stupňa Celzia, čím prekonali teplotný rekord z roku 2003, keď bolo o pol stupňa menej.

Podľa meteorológov však môžu teploty tento týždeň ešte rásť a očakávajú, že do Francúzska, Belgicka, Holandska a Nemecka príde druhá tohtoročná vlna extrémnych horúčav.

Najteplejší jún na Slovensku a v Európe

Tá prvá sužovala Európu na konci júna a spôsobila, že tohtoročný jún bol na kontinente najteplejší v dejinách meraní. Historicky najteplejší jún bol aj na Slovensku a rekordy padali aj v okolitých krajinách, napríklad v Nemecku namerali 38,6 stupňa Celzia a v Poľsku 38,2.

Na Lomnickom štíte dosiahla 1. júla denná teplota vzduchu až 19,5 stupňa Celzia, čo je na danej stanici najvyššia hodnota v dejinách meraní.

Klimatológ Milan Lapin vysvetlil, že stredná Európa má v ostatných dvadsiatich rokoch priemer teploty vzduchu v lete asi o dva stupne Celzia vyšší ako na začiatku 20. storočia. „To už môžeme považovať za jeden z dôsledkov klimatickej zmeny,“ dodal Lapin, ktorý pôsobí na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na UK v Bratislave.

„Jún 2019 bol v Európe v priemere teplejší takmer o tri stupne Celzia, ako je priemer 20. storočia, pričom bol až o jeden stupeň Celzia teplejší ako doteraz rekordne teplý jún 2003 alebo 2018,“ povedal slovenský klimatológ.

28. júna namerali na juhu Francúzska pri meste Montpellier až 46 stupňov Celzia, čo je francúzsky rekord. Teploty v Španielsku prekonali koncom júna na viacerých miestach 40 stupňov Celzia a španielska meteorologička Silvia Laplanová vtedy o vlne horúčav hovorila ako o „pekle“.

Očakávajú, že v Paríži môže padnúť rekord

Čo sa týka novej vlny horúčav, na niektorých miestach juhozápadného Francúzska prekonali teploty 42 stupňov. Očakáva sa, že po zvyšok týždňa neklesnú v noci pod 20 stupňov.

V Paríži očakávajú, že vo štvrtok môžu prekonať teplotný rekord 40,4 stupňa z roku 1947. Francúzski meteorológovia vydali na 5-stupňovej škále druhé najvyššie varovanie, ktoré znamená, že „je dosť pravdepodobné, že nastanú materiálne škody, zranenia či dokonca straty na životoch“.

Predošlým júnovým horúčavám podľahlo v krajine niekoľko ľudí. Úplne najviac obetí si vyžiadalo extrémne teplo v roku 2003, ktoré podľa odhadov neprežilo až 35-tisíc ľudí, najmä v okolí Paríža.

Francúzsko prijíma viacero bezpečnostných opatrení, v departemente Tarn a Garonna vypnú dva reaktory jadrovej elektrárne, keďže panujú obavy, že voda určená na ich ochladzovanie sa v horúcom prostredí bude nadmerne prehrievať, takže nebude dostatočne plniť svoj účel.

Cyklisti na Tour de France budú mať k dispozícii ľadové kúpele na nohy a rozšíri sa aj ponuka staníc na občerstvenie vodou, aby tak zabránili dehydratácii pretekárov.

Medzi 13 h až 18 h bude v oblastiach postihnutých výstrahami zakázaný prevoz zvierat na hospodárske účely.

„Ako sme videli v júni, vlny horúčav prichádzajú čoraz častejšie, začínajú sa skôr a sú intenzívnejšie,“ cituje BBC Claire Nullisovú, hovorkyňu Svetovej meteorologickej organizácie. Podľa nej sú horúčavy „typickým znakom klimatickej zmeny“.

Aktuálna vlna horúčav je spôsobená prúdením veľmi teplého vzduchu zo severozápadnej Afriky do západnej Európy, vysvetlil klimatológ Lapin. „Veľmi teplý vzduch bude pravdepodobne prúdiť až na sever Škandinávie,“ dodal odborník z UK.

Pokles Rýna a sucho na Slovensku

Na extrémne horúčavy sa pripravujú aj v Belgicku, Holandsku, Španielsku či Spojenom kráľovstve.

V Nemecku poklesla hladina Rýna natoľko, že to na niektorých úsekoch vážne ohrozuje lodnú dopravu. Rýn je príliš plytký na normálnu plavbu z Duisburgu a z Kolína nad Rýnom do Kaubu, píše ČTK.

Rok 2019 má na Slovensku zatiaľ podobný vývoj vĺn horúčav ako v niekoľkých ostatných rokoch a v tomto zmysle sa nevymyká. Nová vlna horúčav zasiahne naše územie len svojím okrajom. Krajinu však sužuje výrazné sucho, ako informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). „Na konci minulého týždňa monitorujeme extrémne pôdne sucho na viac ako ôsmich percentách plochy územia Slovenska,“ uvádza v správe SHMÚ.

„Vo viacerých európskych krajinách sa aktuálne vyskytuje ničivé sucho, ktoré je ovplyvnené predovšetkým vysokou teplotou vzduchu vo viacerých posledných rokoch za sebou. Ani priemerné úhrny zrážok nepostačujú na dostatočné zavlaženie pôdy, pretože s rastom teploty vzduchu sa zvyšuje aj výpar vody z pôdy,“ objasnil Lapin, ako vyzerá situácia v Európe.

Hoci horúčavy sa vyskytovali aj v minulosti, klimatológovia očakávajú, že pre klimatickú zmenu bude narastať výskyt extrémov, keď dlhotrvajúce teplo a sucho budú striedať prudké lejaky a povodne.

Napríklad tohtoročný máj bol na Slovensku teplotne podpriemerný a mimoriadne daždivý, no vystriedal ho suchý a rekordne teplý jún. „Takáto rozkolísanosť v počasí ľudí veľmi zaťažuje,“ povedal nedávno pre Denník N klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ.

V Londýne ako v Barcelone

Najteplejšie letá v Európe od roku 1500 boli tie v rokoch 2018, 2010, 2003, 2016 a 2002, čiže v ostatných dvoch dekádach. „Počet dní s vlnami horúčav sa u nás bude v budúcnosti zvyšovať, o 30 rokov sa budú začínať občas už v máji a skončia sa v septembri. Scenáre klimatickej zmeny predpokladajú, že do roku 2100 sa u nás klíma oteplí najmenej o ďalšie dva stupne Celzia, možno aj viac ako o štyri stupne v porovnaní s priemerom ostatných 30 rokov,“ dodal klimatológ Lapin.

Nárast teploty povedie k suchu, horúčavám, záplavám a v konečnom dôsledku k migrácii desiatok miliónov, možno stoviek miliónov ľudí.

V štúdii, ktorá vyšla tento mesiac v kvalitnom časopise Plos One, vedci odhadujú, že v porovnaní s rokom 2000 sa v Európe v roku 2050 oteplí o 3,5 stupňa v lete a 4,7 stupňa v zime.

„Ide o zmeny, ktoré by sa rovnali pohybu mesta o tisíc kilometrov na juh smerom k subtrópom, 20 kilometrov za rok,“ píše sa v štúdii. Vedci v článku odhadujú, že v roku 2050 sa bude klíma v Madride podobať na marocký Marrákeš a v Bratislave na gruzínske Tbilisi. „Londýn sa bude podobať na dnešnú Barcelonu, Štokholm na Budapešť, Moskva na Sofiu a San Francisco na Lisabon,“ dodávajú vedci.

Do svojej analýzy zaradili 520 miest z celého sveta a zistili, že aj pri optimistickom scenári panuje až v 77 percentách z nich reálna možnosť na zmenu klímy. „Dvadsaťdva percent miest zažije v roku 2050 klimatické podmienky, ktoré dnes nepoznáme zo žiadneho veľkého mesta,“ píšu autori štúdie z Plos One.

Extrémne počasie v Indii

Otepľovanie povedie k šíreniu infekčných chorôb, ohrozí potravinovú bezpečnosť a dostupnosť pitnej vody. Prímorské mestá ohrozia záplavy, ktoré vyženú ľudí do vnútrozemia, keďže slaná morská voda znehodnotí zásoby pitnej vody.

V tropických oblastiach sa zväčšia suchá, ktoré budú striedať povodne. Napríklad na viacerých miestach Indie tento rok o niekoľko týždňov meškali monzúny a krajina zažila jedny z najhorších horúčav a súch vo svojich dejinách.

„Koncom mája v dedine, kde bývalo predtým dvetisíc obyvateľov, zostalo žiť 10 až 15 rodín. Odhady hovoria, že 90 percent obyvateľstva z oblasti odišlo, zanechali tu len starých a chorých, aby sa o seba starali zoči-voči vodnej kríze, ktorá nenaznačuje, že by sa mala skončiť,“ napísal reportér britského denníka The Guardian minulý mesiac o situácii v indickej dedine Hatkarwadi na východ od Bombaja.

Sucho však vystriedali monzúny a zrážky, ktoré spadli rýchlo, takže viaceré indické mestá zaplavilo. Prudké lejaky za sebou zanechali desiatky mŕtvych, píše CNN.