Denník N

Kresťanských konzervatívcov potrebujeme

Alojz Hlina. Foto N – Tomáš Benedikovič
Alojz Hlina. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kto iný, keď nie kresťanskí konzervatívci by mali byť tí, ktorí budú bez zaváhania vytláčať na okraj akýkoľvek závan extrému?

Pred dvoma týždňami napísal Jeffrey A. Stacey, bývalý poradca Baracka Obamu, do New York Times text, v ktorom sa v dobrom čuduje, že v takej konzervatívnej krajine, akou je Slovensko, vyhrala kandidátka Zuzana Čaputová s jasnými liberálnymi postojmi.

Niektorí slovenskí konzervatívci minimálne od prezidentských volieb verejne priznávajú, že nejde len o liberálnu progresívnu vlnu, ktorá zasiahla časť republiky, ale je to aj dôsledok krízy domácej konzervatívnej politiky.

Dobre to vidieť posledné dni, keď sú umiernení konzervatívci pod paľbou kritiky ľudí z vlastných radikálnejších radov za to, že vôbec pripúšťajú diskusiu a spoluprácu s liberálmi, alebo sa len opovážia pripustiť ústup z doterajších pozícií.

Prvým viditeľným príkladom je predseda KDH Alojz Hlina, ktorý musí dookola vysvetľovať, prečo podpísal predvolebnú dohodu o neútočení a hľadaní kompromisov pri bolestivých témach s koalíciou Progresívneho Slovenska a Spolu.

A úplne čerstvá je hysterická reakcia konzervatívcov Antona Chromíka či Milana Krajniaka na zmierlivý jazyk komentátora Martina Hanusa z Postoja, ktorý po vysokej účasti na sobotňajšom pochode Pride realisticky, ale na pomery konzervatívneho média prekvapivo opisuje zjavné – že sa skôr či neskôr schváleniu registrovaných partnerstiev na Slovensku nevyhneme a konzervatívci „by nemali uveriť temným prorokom, že práve registrované partnerstvá sú zavŕšením beznádeje a skazy“.

Vôbec pritom nejde o bezvýznamnú diskusiu v rámci konzervatívneho tábora.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

KDH

Teraz najčítanejšie