Denník N

Napriek Johnsonovi môžeme byť na ceste k liberálnej Británii

Nový britský premiér Boris Johnson. Foto – TASR/AP
Nový britský premiér Boris Johnson. Foto – TASR/AP

Liberálni demokrati už dlho nie sú veľkou stranou, ich výsledky pripomínajú horskú dráhu, ale súčasné oživenie, nová šéfka a nemožní lídri konzervatívcov a labouristov to môžu zmeniť.

Autor je profesorom európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Hoci sme boli v Spojenom kráľovstve stále pohltení voľbou nového – teraz už skutočne brexiterského – konzervatívneho premiéra, nemali by sme stratiť zo zreteľa ešte jednu dôležitú vec, ktorá sa odohráva na politickej scéne. Pod vedením Jo Swinsonovej, ktorú si v pondelok zvolili za svoju líderku, majú Liberálni demokrati šancu, že povedú návrat k liberálnej Británii.

Myslím tým liberálnu, no už dlho neviditeľnú Britániu, ktorú ľudia po celom svete obdivujú a ktorá im tak chýba. Aby tento cieľ dosiahli, musia Lib Dems dramaticky zvýšiť svoju snahu a musia osloviť aj tie časti krajiny, ktorých sa nedotkli už celé storočie.

Opäť smerom hore

Čudná smrť liberálneho Anglicka je jedným z najpamätnejších knižných titulov v britskej politickej histórii, preto ma láka premýšľať nad Čudným znovuzrodením liberálneho Anglicka. Ale v skutočnosti liberálne Anglicko nikdy nezomrelo. Tak ako nikdy nezomrelo liberálne Škótsko, odkiaľ Swinsonová pochádza, a tak ako neskonal ani liberálny Wales. Naopak, ako ukazuje prieskum Britské spoločenské postoje, v posledných desaťročiach sa vzťah britskej spoločnosti k náboženstvu, sexuálnej orientácii a etnicite zliberalizoval.

To, čo v skutočnosti zomrelo, nebola liberálna Británia, ale liberálna strana. (Napokon, presne o tejto čudnej smrti písal vo svojej oslavovanej knihe George Dangerfield.) Zoberte si graf volebných výsledkov liberálov za posledných sto rokov a zbadáte profil horskej dráhy. Až do konca prvej svetovej vojny boli šesť desaťročí jednou z hlavných britských strán. Neskôr, od roku 1931 až do začiatku sedemdesiatych rokov, strana spadla na úroveň malej menšiny, čo sa týka hlasov a z dôvodu neférového volebného systému, ešte viac čo sa týka parlamentných kresiel.

Neskôr opäť ožila, posilnená spojenectvom a nakoniec spojením so Sociálnymi demokratmi, ktorí sa odčlenili od labouristov (odtiaľ pochádza aj aktuálny názov Liberálni demokrati). V roku 2005 získali 62 parlamentných kresiel, čo bol najlepší výsledok od roku 1923. O päť rokov to bolo 57 poslancov a tento zjavný triumf ich priviedol do koaličnej vlády s konzervatívcami, no tento hriech pragmatizmu voliči v roku 2015 potrestali tak, že do parlamentu zvolili len ôsmich liberálnych poslancov. A v predčasných voľbách v roku 2017 to bolo len o málo viac.

Lenže tým sa jazda na horskej dráhe neskončila. Liberáli (to je ich pravé meno) už deň po referende o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie hrdinsky žiadali druhé brexitové hlasovanie. Stále zostávajú stranou žiadajúcou zotrvanie v EÚ, kým konzervatívci vytvorili okolo brexitu ohromný chaos a labouristi robia, čo môžu, aby sa nevyjadrili jasne. Výsledkom tejto situácie bolo, že v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu liberáli labouristov i konzervatívcov jasne predbehli.

Neustále stúpa aj počet členov strany. Momentálne ich je 106-tisíc, čím sa liberáli rýchlo doťahujú na 160-tisíc zväčša starších členov Konzervatívnej strany, ktorí si teraz za svojho lídra a aj nového britského premiéra (bez toho, aby sa spýtali zvyšku krajiny) zvolili Borisa Johnsona. Minimálne v dvoch nedávnych prieskumoch liberáli predbehli labouristov. To je vážny signál najmä v situácii, keď sú predčasné voľby pravdepodobnejšie ako tie riadne.

Jedinečná príležitosť

Napriek tomu si musia politici dávať pozor. Tak ako je Oxford domovom prehratých bitiek, tak sú liberáli stranou zmarených nádejí. „Chystáme sa na veľké víťazstvo,“ povedal líder strany Jeremy Thorpe v roku 1974. „Vráťte sa do svojich volebných obvodov a pripravte sa na účasť vo vláde,“ vykrikoval v roku 1981 David Steel.

No súčasný úspech liberálov vyplýva z jedinečnej zhody dvoch priaznivých okolností.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie