Denník N

Vanda Rozenbergová: Všetko mám už dávno napísané v hlave

Vanda Rozenbergová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vanda Rozenbergová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Žije život všímavej spisovateľky, ktorá všetko, do čoho sa púšťa, všetko, čo okolo seba vidí, používa pre tvorbu. Denne si píše poznámky, s príbehom žije niekoľko rokov, než ho začne písať, a píše pre seba, tak akoby mala byť svojou jedinou čitateľkou. Mužský svet je jej blízky a je závislá od pochvál. Ak ich nie je dosť, vie si vypýtať. S novou knihou Tri smrtky sa plavia je VANDA ROZENBERGOVÁ v desiatke Anasoft litera. Rovnako to bolo aj s predchádzajúcimi knihami.

Už máte spisovateľskú myseľ niekde inde, pri nových postavách, pri novom príbehu?

Asi 90 percent obsahu mojej mysle je počas 24 hodín sústredených. Permanentne sa nachádzam v inom svete a to zvyčajne v tom, ktorému sa práve venujem v texte, ktorý píšem. Alebo o ňom ešte len premýšľam, čo trvá tak 2–3 roky.

Život medzi stránkami budúcej knihy?

Áno, aj teraz mám veľmi intenzívny život medzi stránkami budúcej knihy. A keď ju už mám napísanú pre seba, tak už ako keby bola aj na papieri. Musím to mať premyslené do poslednej myšlienky, do posledného slova a potom to ide samo. Všetky moje postavy vedia, kam patria a čo majú oblečené, ako si češú vlasy a koľko majú v peňaženke. Keď mám toto v hlave, napísať knihu je pre mňa už akoby len technická vec. Treba to samozrejme celé vysedieť, ale mňa to primerane baví. Okrem iných vecí.

V roku 2015 vám vyšla poviedková kniha Slobodu bažantom, o dva roky novela Muž z jamy a deti z lásky. Obe sa dostali do desiatky autorov Anasoft litera. Aj aktuálna kniha je novelou. Chceli ste prejsť od poviedok k jednému príbehu, alebo to bolo spontánne?

Bola som veľmi netrpezlivá. Každá poviedka, každý jej motív by určite vydal na samostatnú knihu. Zároveň, keď som v knižnici alebo kníhkupectve, pokorne si uvedomujem, koľko nádherných príbehov vypĺňa tie police. Poviedky som si písala pre seba, ale som si istá, že každá zo Slobody bažantom má potenciál rozvinúť sa až do filmovej podoby. Sú to silné témy a často mám na ne aj také ohlasy.

Členka poroty, publicistka a prekladateľka Gabriela Magová pri vyhlasovaní aktuálnej desiatky povedala: „Vanda Rozenbergová je očarujúca rozprávačka. Nedá sa jej odolať, ani my sme neodolali.“ Ako sama seba vidíte ako rozprávačku?

Vybavujem si samu seba, z detstva, ako čítam hneď po zobudení; visí mi hlava z postele, dolu je otvorená knižka a ja stále čítam. Je to tak aj doteraz, ale s písaním. Všetko, čo píšem, píšem len pre seba. Neviem, či je to správne. Ale asi áno, keď to tak je, inak by to nebolo. Som svoja jediná čitateľka, a tak aj píšem. Aby to bavilo mňa. Niekedy sa snažím odosobniť sa a dostať sa do krajiny bez vlastných myšlienok, čo je veľmi ťažké. Pozerať sa cudzími očami a predsa svojimi.

V najnovšej knihe Tri smrtky sa plavia, rovnako ako v tej predchádzajúcej, privádzate čitateľov do prostredia rodín, v ktorých je každý tak trochu podivínsky. Ale rodina funguje. Čo je pre teba tým zdravým východiskom pre príbeh?

Východisková pozícia by jednoznačne nemala ukazovať veci také, aké sú. Je dokonca dôležité neukazovať veci priamo. Postavy musia svojím spôsobom konať radikálne a situácia by mala byť nezvyčajná, nech sa už odohráva čokoľvek. To, čo chcem zdôrazniť, je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Anasoft litera

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie