Súčasné otepľovanie nemá za ostatných dvetisíc rokov obdobu, niet pochýb, že zaň môže človek

Niektorí hovoria, že klíma sa menila vždy, preto súčasné globálne otepľovanie a zmenu klímy pripisujú prírodným procesom a odmietajú z nich viniť človeka.

Napríklad počas stredovekého teplého obdobia, ktoré trvalo zhruba medzi rokmi 800 až 1200, stúpli teploty výrazne nad dlhodobý priemer. Oteplenie zvýšilo výnosy na poliach v mnohých častiach Európy a viedlo aj k osídleniu Grónska Vikingmi.

Počas nasledujúcej malej doby ľadovej, ktorá trvala medzi rokmi 1350/1450 až 1850, Vikingovia z Grónska odišli, ľadovce v Európe aj Amerike narástli a napríklad prístav v New Yorku pravidelne zamŕzal, takže sa ľudia z Manhattanu dostali do iných mestských štvrtí chôdzou po ľade.

Stredoveké teplé obdobie a malá doba ľadová

Už zhruba desaťročie si však vedci myslia, že uvedené dve epochy – stredoveké teplé obdobie a malá doba ľadová – neboli globálnymi javmi, ktoré by zasiahli celú zemeguľu, čo potvrdili aj dve nové štúdie. Vyšli tento týždeň v stredu v časopisoch Nature a Nature Geoscience.

Vedci zistili, že počas stredovekého teplého obdobia zasiahli maximálne teploty len 40 percent zemskej plochy. Čo sa týka malej doby ľadovej, svoj vrchol mala v centrálnom a východnom Pacifiku v 15. storočí, zatiaľ čo Európu a juhovýchod Severnej Ameriky zasiahla až o dvesto rokov neskôr.

„Teplé a studené obdobia v minulosti boli len regionálne,“ povedal v správe k štúdii z Nature klimatológ Nathan Steiger z Kolumbijskej univerzity. „To, čo vidíme teraz, je globálne,“ dodal Steiger, spoluautor štúdie. Podľa klimatológa Yarrowa Axforda, ktorého oslovil The Atlantic, predstavuje táto štúdia ďalší klinec do rakvy predstave, že „v minulosti existovalo globálne teplé alebo studené obdobie, ktoré pekne zapasovalo do niekoľkých storočí.“

Neslýchaný globálny nárast teploty

Vedci čerpali z databázy, ktorú konzorcium PAGES (Past Global Changes) vydalo pred dvomi rokmi. Obsahuje obrovské množstvo záznamov o historických teplotách za ostatných 2-tisíc rokov, ktoré sa zapísali do letokruhov stromov, arktického ľadu, koralov, sedimentov v jaskyniach či na dne oceánov.

Za uvedené obdobie poznáme iba jedinú epochu, keď sa zmena teploty dotkla skoro celej Zeme, a začína sa v 20. storočí. Autori oboch štúdií nepochybujú o tom, že za nárastom teploty, ktorý sa týka „98 percent zemegule“, treba hľadať ľudské aktivity.

„Aj keď nárast teploty nie je úplne homogénny na celej Zemi, keďže stále existujú miesta, kde dochádza iba k miernemu otepľovaniu, alebo dokonca ochladzovaniu, klimatický systém je momentálne v stave takej teplotnej koherencie, ktorá je za ostatných 2-tisíc rokov neslýchaná,“ píšu vedci v štúdii z Nature.

Túto koherenciu či spojitosť naprieč zemeguľou „nemožno vysvetliť prirodzenou variabilitou klimatického systému,“ cituje klimatológa Steigera The Atlantic.

Vysoká teplota aj vysoký obsah CO2 v atmosfére

Z času na čas sa objavia skeptici, ktorí zapochybujú o globálnom otepľovaní, keď v zime poriadne nasneží alebo je v lete chladnejšie či daždivo, ako u nás v tomto máji.

Napríklad americký prezident Donald Trump sa vyjadril, že hoci sa klíma otepľuje, niet sa čoho obávať, lebo sa zase zmení nazad. Vedci však upozorňujú, že také teplo ako teraz bolo na Zemi naposledy pred zhruba 125-tisíc rokmi.

Zem ohrievajú najmä skleníkové plyny, medzi nimi oxid uhličitý, ktoré vypúšťame do atmosféry. Na začiatku priemyselnej revolúcie bolo v atmosfére 280 ppm (častíc na milión, z angl. parts per million) CO2, no v roku 2013 to bolo 400 ppm a v súčasnosti je to až 414 ppm.

Keď bolo naposledy také množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, bola teplota o 3 až 4 stupne Celzia vyššia a hladina svetového oceánu bola vyššia o 15 až 20 metrov.

Sopečné erupcie

Druhá štúdia z Nature Geoscience, ktorú sme spomenuli v úvode, skúmala, prečo dochádzalo v období pred priemyselnou revolúciou k otepleniu zemského povrchu, a zistila, že hlavnou príčinou za ostatných 2-tisíc rokov boli predovšetkým sopečné erupcie.

Keď napríklad v roku 1815 eruptovala sopka Tambora vulkanickým indexom 7 (viac ako 100 km3 materiálu), „tri dni bola zem zahalená popolom a všade bola tma. Popol z Tambory spadol aj na naše územie. Nasledujúci rok sa v Európe a Severnej Amerike označuje aj ako rok bez leta, boli hladomory, v Anglicku aj v Nemecku v lete snežilo a úrodu zničil mráz,“ povedal v minulosti pre Denník N geológ a vulkanológ Ladislav Šimon.

Výbuch Tambory (a ďalších sopiek) mal rozhodne významný vplyv na klímu na Zemi, no nebol globálny a dlhotrvajúci, takže sa nedá porovnať s vplyvom ľudskej činnosti, najmä od 20. storočia.

Ľudia zásadným spôsobom menia klímu Zeme

Obe štúdie spolu teda ukazujú, že (1) pred priemyselnou revolúciou boli ochladenia a oteplenia limitované na menšie územia a nešlo o globálne fenomény a (2) po priemyselnej revolúcii, obzvlášť v ostatných desaťročiach, zažívame také oteplenie, ktoré sa po prvý raz za ostatných 2-tisíc rokov týka prakticky celej planéty a môže zaň človek.

„Niet absolútne žiadnych pochýb o tom, že ľudia zásadným spôsobom menia klímu Zeme,“ napísala v správe k štúdiám Nerilie Abramová, paleoklimatologička z Australia National University.

Vedkyňa dodala: „Tieto štúdie sú najobsiahlejším zhodnotením klímy na Zemi za ostatných 2-tisíc rokov a ukazujú, že klíma, ktorú poznáme z dneška, je výnimočná.“

Dostupné z: DOI https://doi.org/10.1038/s41586-019-1401-2, DOI https://doi.org/10.1038/s41561-019-0402-y