O symboloch, pamäti a Námestí Nežnej revolúcie
Bez pamäti a bez symbolov, ktoré sú zhmotnenými odkazmi minulosti, nemôže žiadne spoločenstvo dospieť.
V Taliansku existuje niečo, čomu oni hovoria básnický zemepis krajiny. Na miestach, ktoré ospievali velikáni ich poézie, je pamätník alebo tabuľa s menom básnika a zodpovedajúcim citátom. Zastavujú sa pri nich turisti, učitelia so žiakmi, vnímajú ich miestni obyvatelia. Takto sa nenásilne buduje kultúrna pamäť a hrdosť krajiny.
V Berlíne vyrástli po páde komunizmu iné miesta pamäti. V okolí Brandenburskej brány sa nachádzajú štyri pamätníky holokaustu: židovského, rómskeho, homosexuálov a mentálne postihnutých ľudí. Rovnako vznikli pamätné miesta z obdobia komunizmu: rozsiahly pamätník berlínskeho múru na mieste, kde tento stál, múzeum väzenia komunistickej tajnej služby Stasi a ďalšie. Všade stretáme žiakov s učiteľmi, ktorí im o tejto histórii rozprávajú. Takto sa zase buduje pamäť, ktorá vedie k sebareflexii národa.
Pamätné miesta, ktoré sprítomňujú históriu, existujú aj na Slovensku. Celé Slovensko je po mestách a obciach posiate pamätníkmi z prvej svetovej vojny,