Denník N

O symboloch, pamäti a Námestí Nežnej revolúcie

25. november 1989 na Námestí SNP. Foto – archív TASR
25. november 1989 na Námestí SNP. Foto – archív TASR

Bez pamäti a bez symbolov, ktoré sú zhmotnenými odkazmi minulosti, nemôže žiadne spoločenstvo dospieť.

V Taliansku existuje niečo, čomu oni hovoria básnický zemepis krajiny. Na miestach, ktoré ospievali velikáni ich poézie, je pamätník alebo tabuľa s menom básnika a zodpovedajúcim citátom. Zastavujú sa pri nich turisti, učitelia so žiakmi, vnímajú ich miestni obyvatelia. Takto sa nenásilne buduje kultúrna pamäť a hrdosť krajiny.

V Berlíne vyrástli po páde komunizmu iné miesta pamäti. V okolí Brandenburskej brány sa nachádzajú štyri pamätníky holokaustu: židovského, rómskeho, homosexuálov a mentálne postihnutých ľudí. Rovnako vznikli pamätné miesta z obdobia komunizmu: rozsiahly pamätník berlínskeho múru na mieste, kde tento stál, múzeum väzenia komunistickej tajnej služby Stasi a ďalšie. Všade stretáme žiakov s učiteľmi, ktorí im o tejto histórii rozprávajú. Takto sa zase buduje pamäť, ktorá vedie k sebareflexii národa.

Pamätné miesta, ktoré sprítomňujú históriu, existujú aj na Slovensku. Celé Slovensko je po mestách a obciach posiate pamätníkmi z prvej svetovej vojny,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie