Denník N

Boris Johnson urýchli úpadok Európy

Johnson v kampani pred referendom v roku 2016 na rybacom trhu Billingsgate v Londýne. Foto - TASR/AP
Johnson v kampani pred referendom v roku 2016 na rybacom trhu Billingsgate v Londýne. Foto – TASR/AP

Iróniou je, že Spojené kráľovstvo chce opustiť Európsku úniu práve v momente, keď sa v nej napĺňa britská vízia.

Autor je americký novinár a politológ.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Spojené kráľovstvo má nového premiéra, ktorého odporúča aj Donald Trump. „Je tvrdý a múdry,“ povedal americký prezident o Borisovi Johnsonovi. „Volajú ho britský Trump a ľudia hovoria, že je to dobrá vec. Majú ma tam radi.“ V skutočnosti sa podľa prieskumu YouGov o Trumpovi vyjadrilo kladne len 21 percent Britov, kým 67 percent ho vidí v negatívnom svetle. (Baracka Obamu, naopak, kladne vnímalo 72 percent Britov.) Lenže dôležitejšia vec je, že Johnsonov príchod na Downing Street č. 10 je zlou správou pre Britániu, Európu i USA.

Johnson ubezpečil Dolnú Snemovňu, že Britániu vyvedie z Európskej únie za menej ako 100 dní. Lenže to, ako dokáže odísť tak rýchlo bez toho, aby to poškodilo britskú ekonomiku, zostáva záhadou. Takmer polovica britského exportu smeruje do krajín Európskej únie. Oveľa jasnejšie je, že ak k brexitu nakoniec skutočne príde, urýchli to úpadok Európy ako globálneho hráča.

Žiadny superštát

Británia bola v Európe vždy organizujúcou silou. Keď niekdajší americký minister zahraničia George Marshall ohlásil plán, ktorý mal pomôcť Európe, aby sa po druhej svetovej vojne znovu dala dokopy, bola to britská vláda, ktorá na to ako prvá odpovedala a vytvorila koalíciu krajín, ktoré nakoniec Marshallov plán prijali a v spolupráci so Spojenými štátmi ho premenili na úspech. Londýn zohrával vedúcu úlohu aj pri tvorbe koalície štátov, ktoré neskôr vytvorili Severoatlantickú alianciu, vrátane kontroverzného rozhodnutia prijať v roku 1955 do Aliancie aj Západné Nemecko.

Do Európskeho hospodárskeho spoločenstva Briti nevstúpili hneď, ale keď sa k nemu v roku 1973 pridali, stali sa jeho zrejme najvplyvnejším členom. Pri všetkých tých rečiach o pravidlách a reguláciách, ktoré zavádza EÚ, sa často zabúda na to, že jej ústredným cieľom na celé desaťročia bolo vytvorenie jednotného trhu, harmonizácia daní a eliminácia ciel a iných obchodných bariér. Túto víziu artikulovala a najagresívnejšie pretláčala zástankyňa voľného trhu a britská premiérka Margaret Thatcherová. A tento plán sa nakoniec do veľkej miery realizoval.

Británia tiež konzistentne obhajovala Európu národných štátov, nie európsky superštát. A napriek tomu, že dnes v rétorike niektorých politikov zaznieva opak, EÚ takto funguje dodnes. Bruselský rozpočet narába s asi 185 miliardami dolárov ročne. No v Spojených štátoch, ktorých HDP je porovnateľný s tým európskym, ústredná vláda disponuje viac ako štyrmi biliónmi dolárov. Čo sa týka byrokracie, bývalý britský vicepremiér Nick Clegg raz poznamenal, že toľko úradníkov, čo je v Bruseli, je aj v britskom grófstve Derbyshire. „To bude asi nejaký superštát,“ dodal.

Najbližší spojenci

Samozrejme, do istej miery platí, že niektorí európski lídri sa pokúsili vytvoriť hnutie, ktorého cieľom mala byť centralizovanejšia a zjednotenejšia Európa, no tento projekt do veľkej miery stroskotal. Jan-Werner Müller z Princetonu tvrdí, že ho nahradila „Breurópa“ – taká koncepcia Európskej únie, ktorá má oveľa bližšie k tomu, čo si želá Londýn. Müller poukazuje na iróniu, že Spojené kráľovstvo chce opustiť Európsku úniu práve v momente, keď sa v nej napĺňa jeho vízia.

Bývalý americký veľvyslanec pri Európskej únii Stuart Eizenstat vysvetľuje, že v zásadných veciach odohrávajúcich sa v Európe bola Británia vždy najbližším spojencom Ameriky. Ako píše vo svojom blogu pre Atlantic Council: „Keď Briti odídu, USA stratia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie