Bratislava je Slovensko. Aspoň kým máme demokraciu

Portland je skoro európsky a príjemne neformálny. Chcem tým povedať napríklad to, že sa tu nájdu aj krčmy, kde dávajú futbal a vy v nich môžete sedieť a piť pivo bez toho, aby vás podozrievali, že sa po spoločenskom rebríčku nenávratne kĺžete smerom nadol.

Portland je aj liberálny – marihuana je tu napríklad nie dekriminalizovaná, ale legálna a všetky štúdie ukazujú, že to spoločnosť nerozvracia. Oregon je demokratický: vo voľbách v roku 2016 v ňom Hillary Clintonová získala o desať percent viac ako Donald Trump.

Problém je v tom, že Oregon v skutočnosti nie je demokratický, ani liberálny – demokratický a liberálny je Portland. Spolu s niekoľkými ďalšími mestami stačí na to, aby výsledky štátu zvrátil vo svoj prospech.

John, ktorého meno som zmenil, je v našom ponímaní o jeden jemný stupeň tmavší; v zásade ide o nebadaný rozdiel. Je z Oregonu, študuje vo Washingtone, končí magistra z ekonómie. Podľa všetkých parametrov je dokonale americký. Nevyčnieva, je úplne priemerný, teraz nás sprevádza.

Problém je v tom, že jeho otec je z Guatemaly – odtiaľ ten jemný odtieň – a mama z malého mesta v Oregone — po našom z obce. John, ktorého meno som zmenil, mi hovorí, že ani on, ani otec do tej obce nechodia: jednoducho tam nie sú vítaní. Rodinné oslavy sa konajú inde.

Nič z toho nevyvodzujem, len hovorím, že aj takto to vo vnútrozemí Oregonu chodí. Johnovi je to, mimochodom, jedno – smeruje inde, nie do toho vnútrozemia.

A práve tento druhý Oregon hovorí, že on teda s dovolením demokratický nie je ani náhodou; to len liberálny, veľkomestský Portland stále kriví výsledky a voľby tak zakaždým dopadnú inak, ako by ľudia chceli. Ako keby Portland nebol súčasťou Oregonu. Ako keby v ňom ľudia nežili.

V skutočnosti ide len o variáciu na to, že Bratislava nie je Slovensko; že veľkomestská liberálna čvarga hlasuje proti skutočnej vôli skutočného ľudu. Že v Portlande aj v Bratislave žijú akísi zmätení odrodilci s pochybnými hodnotami.

A – samozrejme – nie je to pravda, ani jedno, ani druhé. Vlastne je to paradox – Bratislava je Slovensko, ale zároveň ním nie je. Nie je ním v tom zmysle, že nie je jediná. Slovensko netvorí len ona, Bratislava je Slovensko presne tak, ako sú aj Medzilaborce Slovensko. Rovnako ako Kláštor pod Znievom a Sládkovičovo. To všetko je Slovensko, dobré ráno.

Oregon je súčet Portlandu, kde sa na ulici fajčí marihuana, a obcí, do ktorých o jeden nebadaný stupeň tmavší John nejde. Slovensko je súčet Bratislavy, v ktorej desaťtisíc ľudí pochoduje na Pride, a obcí, kde fungujú iné, väčšinou nepísané pravidlá.

Môže sa nám to nepáčiť, rovnako ako sa nám môže nepáčiť to, že Portland alebo Bratislava sú dostatočne veľké na to, aby ovplyvnili voľby.  To je však zhruba všetko. Ak nechceme prekresliť hranice – a to nechceme – ostáva nám len naučiť sa s tým žiť. V oboch mestách, a vlastne v mestách vo všeobecnosti, jednoducho žije dosť veľa ľudí, však áno.

Kým máme demokraciu, bude Bratislava, presne tak ako každé iné mesto alebo obec, hlasovať tak, ako sa jej obyvateľom zachce. Každý jeden jej obyvateľ bude mať presne jeden hlas, rovnako ako každý iný obyvateľ každého iného sídla v krajine. Viete o nejakom lepšom systéme?

Ak niekto hovorí, že Bratislava nie je Slovensko – pozdravujeme napríklad bývalého premiéra a jeho domáce zvieratká –, jednoducho klame. Bratislava Slovensko odráža presne tak ako každé iné mesto, dôležitý je súčet.

Navyše u bývalého premiéra aj pomerne presne vieme, prečo podobné nezmysly šíri.