Denník N

Ako odchádza filozof?

Filozofka a estetička Ágnes Hellerová, členka Maďarskej akadémie vied. Foto – Gergely Túry/HVG
Filozofka a estetička Ágnes Hellerová, členka Maďarskej akadémie vied. Foto – Gergely Túry/HVG

Život Ágnes Hellerovej názorne demonštruje osudy autonómne uvažujúcej osobnosti v dvadsiatom storočí. Búrila sa proti komunistickému aj proti Orbánovmu režimu.

Autor je filozof, Filozofická fakulta UK

Neskoro poobede 19. júla som dostal správu, že vo svete najznámejšia maďarská filozofka Ágnes Hellerová, ktorá mala v máji 90 rokov, už nie je medzi živými. Bola na svojej každoročnej dovolenke pri Balatone. Išla si zaplávať a napriek tomu, že bola skúsenou plavkyňou, sa už na breh nevrátila.

„Vyplávala zo života“, ako o nej napísal estetik Sándor Radnóti. Splynula so živlom, ktorý sa pre ňu stal takmer osudným už v roku 1944, keď iba šťastnou náhodou unikla tomu, aby spolu s ďalšími židovskými občanmi Budapešti nezahynula s prestrelenou hlavou vo vlnách Dunaja. V ostatných rokoch často zdôrazňovala, že náhode môže vďačiť za mnohé udalosti svojho života, a teraz si ju vzala náhodná forma smrti.

Odišla však taká, akú si ju pamätáme z rôznych stretnutí: aj vo svojich 90 rokoch bola brilantne pripravená, ostrá diskutérka, rebelujúca voči všetkým formám politickej svojvôle. Táto drobná dáma mala v sebe toľko energie, ako keby bola nesmrteľná. Svojou náhlou smrťou akoby chcela demonštrovať Platónovu tézu, že zmena je možná iba mimo plynutia každodenného času a že smrť je pre ňu iba prechodom do mimočasovosti. Do mimočasovosti, ktorú nazývame i večnosťou.

Kto však bola Ágnes Hellerová? Bola najznámejšou a najvplyvnejšou členkou takzvanej Budapeštianskej školy, skupiny mysliteľov okolo Györgya Lukácsa, kontroverzného, ale v celosvetovom meradle najcitovanejšieho maďarského filozofa 20. storočia.

Ágnes Hellerová mala dosť pohnutý život: takmer zázrakom prežila holokaust, po revolúcii v roku 1956 musela opustiť univerzitu, kde prednášala filozofiu, a po medziobdobí, keď učila literatúru na strednej škole, sa v roku 1963 zamestnala na Sociologickom ústave Maďarskej akadémie vied. Odtiaľ ju prepustili v roku 1973 v dôsledku smutne presláveného ideologického procesu s filozofmi.

Napokon v roku 1977 so svojím druhým manželom, filozofom Ferencom Fehérom, odišla do emigrácie. Do roku 1984 pôsobila na univerzite v Melbourne, potom učila najprv v Madisone v USA a neskôr v New Yorku na New School of Social Research. Po roku 1989 sa vrátila do Maďarska a prednášala na univerzitách v Budapešti, Debrecíne a Segedíne. Bola riadnou členkou MAV. Do konca života aktívne publikovala a takmer týždenne lietala na rôzne konferencie na celom svete. Na konferencie ju nepozývali len ako prednášajúcu. Často bola, vďaka svojim dielam, aj ich témou.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Viktor Orbán

Teraz najčítanejšie