Denník N

Antropológ: V školách rastie segregácia, tradičná rodina je ilúzia a telesné tresty nefungujú

Martin Kanovský je riaditeľom odboru stratégií vysokých škôl ministerstva školstva. Foto N – Tomáš Benedikovič
Martin Kanovský je riaditeľom odboru stratégií vysokých škôl ministerstva školstva. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vplyv rodičovskej výchovy na správanie detí sa preceňuje. „Uznanie detskej skupiny začne byť pre dieťa skôr či neskôr oveľa dôležitejšie než názor rodičov,“ vraví sociálny antropológ Martin Kanovský z UK.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • prečo deťom škodí, ak sa segregujú do homogénnych skupín – rasovo, sociálne či intelektuálne;
  • ako deti dostať zo sociálne vylúčeného prostredia;
  • či je rodina v kríze a či dochádza k liberalizácii výchovy;
  • ako sa mení kontrola rodiča nad časom a aktivitami detí.

Školský zákon zakazuje segregáciu, no podľa vyjadrenia Európskej komisie z tohto leta sme nedosiahli „žiadny skutočný pokrok v odstraňovaní segregácie rómskych študentov“. Čo vy na to?

Európska komisia sa opiera skôr o individuálne prípady a odhady než o populačné charakteristiky segregácie, ktoré hovoria, že máme neprimeranú mieru rómskych detí v určitých typoch škôl a tried. Žiaľ, zatiaľ nemáme kvalifikované odhady segregácie vo vzdelávaní.

Poviem hypotetický príklad – je úplne v poriadku, ak je v škole alebo triede 40 alebo 60 percent rómskych detí, ak je v danej obci 40 alebo 60 percent rómskej populácie. No už nie je v poriadku, ak sú v obci s 30 percentami Rómov triedy, kde ich je 80 percent. A to je rozhodne aj náš prípad, hoci o rozšírenosti týchto javov nemáme dostatočne podložený prehľad.

Čím je to spôsobené?

Jednou z príčin je nie celkom šťastný systém financovania. Špeciálne školstvo má byť určené pre deti, ktoré sú telesne alebo mentálne ťažko postihnuté. Na ne je iný normatív financovania. Zriaďovateľovi sa niekedy vyplatí zaradiť početné rómske deti do špeciálnych tried, lebo za ne dostane viac peňazí.

Niekedy aj samotní rómski rodičia trvajú na tom, aby ich dieťa bolo v špeciálnej škole. Hovoria: „Tam, kde je teraz, sa mu všetci vysmievajú, tak nech ide do špeciálnej školy, tak ako jeho súrodenci.“

Iná vec je, keď rodičia majority reagujú aj bez akýchkoľvek problémov v triede na rómske deti v zmiešaných triedach tak, že z nich masívne premiestňujú svoje deti inam.

Prečo ľudia takýmto spôsobom premiestňujú svoje deti, ak sú v triede Rómovia?

Je mnoho dôvodov. Niekedy sa stane, že niektoré rómske deti naozaj nemajú primerané návyky, lebo sú prvý raz v živote v nejakej inštitúcii. Inokedy ich aj majú, no rodičia majoritných detí sa aj tak domnievajú, že ich nemajú. Aktivizujú predsudky.

Slovensko je v diskriminácii detí pri prepadávaní druhé najhoršie vo vyspelom svete. Napriek rovnakému skóre v teste majú rómske deti zo znevýhodneného prostredia vyššiu pravdepodobnosť, že prepadnú. Čím je to podľa vás spôsobené?

Rozdielnymi štartovacími čiarami – deti prichádzajú do školy na odlišnej úrovni. Veľa predškolskej pedagogickej práce v súčasnosti vykonávajú rodičia. Ešte pred 50 či 100 rokmi bolo nepredstaviteľné, aby dieťa prišlo do prvej triedy a vedelo, ako držať ceruzku, aby dokázalo načrtnúť základné abstraktné tvary a vymaľovať ich.

To všetko sa deti učili až v škole. Teraz sa to učia aj v škôlkach, ba dokonca ešte pred nimi, no obrovské množstvo pedagogickej práce vykonávajú rodičia v podstate od narodenia. Mnohé rómske deti takéto základné zručnosti nemajú. Keď si porovnáme štartovacie čiary, rómske deti zaostávajú a školský systém má problém, aby im pomohol dobehnúť to.

Toto však vôbec nie je o rómskych deťoch. Deti z akejkoľvek sociálne deprivovanej skupiny – či už v Alabame v roku 1945, alebo v Austrálii v roku 1960 – majú ako celok vždy a zákonite slabšie výsledky, keď začnú chodiť do formalizovaných školských systémov.

Nemá nijaký zmysel hľadať tie dôvody v nich samých, v kultúre, rase či psychológii. Poviem to na rovinu: sú to úplné drísty. Ak chcete zmeniť výsledok, čiže mať lepšie výsledky v škole, musíte zmeniť sociálne prostredie.

Čiže môžeme povedať, že kotlebovci a spol. sa vezú na vlne rasových predsudkov a stereotypov.

Hovoria úplné nezmysly. Výskumy ukazujú, že deti z majority alebo aj z iných minorít, než je rómska, ktoré sú v zlých sociálnych, rodinných a emocionálnych podmienkach, majú v škole

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Rodičovstvo

Rozhovory

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie