Komunizmus v ľuďoch zabil nezávislosť, no od pádu opony sa Slovensko mení k lepšiemu, vraví slávna vedkyňa
Ako by pocity či emócie mohli mať stroje, ak im nerozumieme ani pri ľuďoch? pýta sa v rozhovore vedkyňa Ružena Bajcsyová.
Keď mala Ružena Bajcsyová (nar. 1933) jedenásť rokov, prišla o rodičov, ktorých popravili slovenskí fašisti. Niekto ich udal, že sú židia. Spolu s mladšou sestrou sa zachránili, keďže sa ukrývali v izbe, ktorú nacisti neprehľadali. Bajcsyová žila najskôr v sirotinci, neskôr v náhradnej rodine.
Doktorát z elektrotechniky získala v roku 1967 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V tom istom roku dostala ponuku na ročný pobyt na Stanfordovej univerzite. Pozval ju tam profesor John McCarthy, ktorý vymyslel pojem umelá inteligencia.
Po príchode sovietskych vojsk v roku 1968 sa už Bajcsyová do vlasti nevrátila a v roku 1972 získala pod McCarthyho vedením doktorát z informatiky (computer science).
Od roku 2001 pôsobí na Kalifornskej univerzite v Berkeley, kde vedie HART Lab. Zaoberá sa inováciami v oblasti robotiky, strojového učenia a umelej inteligencie. V ostatných rokoch sa venuje aj biomedicínskemu inžinierstvu.
Za svoju prácu získala viacero ocenení, v roku 2002 ju časopis Discover Magazine zaradil medzi 50 najvýznamnejších vedkýň z celého sveta.
Pred dvomi rokmi bola pri podpise memoranda o spolupráci univerzity v Berkeley so Žilinskou univerzitou.
Do Bratislavy sa vrátila po zhruba 30 rokoch. Na pôde Slovenskej technickej univerzity a Žilinskej univerzity vystúpila s prednáškou a diskutovala o možnostiach rozvoja spolupráce s americkou univerzitou.
Rozhovor pre Denník N prebiehal v angličtine a zapojila sa doň aj Bajcsyovej doktorandka Laura Hallocková (L. H.), ktorá sa venuje modelovaniu pohybu ľudských svalov. Jej výskum by sa dal využiť pri vývoji protetických pomôcok a exoskeletov či v medicínskej diagnostike.
Aké je to vrátiť sa do Bratislavy po toľkých rokoch?
Veľmi to prežívam.
Kedy ste tu boli naposledy?
Tesne po páde opony, no iba nakrátko. V Bratislave som nebola asi tridsať rokov. Asi pred dvomi rokmi som bola na chvíľu v Košiciach. Krajina sa za tie roky zmenila k lepšiemu. Zvýšila sa životná úroveň. Na druhej strane, štyridsať rokov nám vládli komunisti, čo sa podpísalo na spôsobe, ako premýšľame. Komunistický režim zabil nezávislosť a iniciatívne správanie. Mladí ľudia sa z toho za tridsať rokov od pádu opony vymanili, ale značná časť populácie uviazla v minulosti. Je to veľmi smutné. Krajina preto tak nenapreduje, no