Denník N

Komunizmus v ľuďoch zabil nezávislosť, no od pádu opony sa Slovensko mení k lepšiemu, vraví slávna vedkyňa

Tento týždeň vystúpila Ružena Bajcsyová na pôde a Žilinskej univerzity a Slovenskej technickej univerzity s prednáškou a diskutovala o možnostiach rozvoja spolupráce s americkou univerzitou v Berkeley. Program vedkyne na Slovensku sa realizoval s podporou Žilinskej univerzity a ESET Science Award. Foto N – Vladimír Šimíček
Tento týždeň vystúpila Ružena Bajcsyová na pôde a Žilinskej univerzity a Slovenskej technickej univerzity s prednáškou a diskutovala o možnostiach rozvoja spolupráce s americkou univerzitou v Berkeley. Program vedkyne na Slovensku sa realizoval s podporou Žilinskej univerzity a ESET Science Award. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako by pocity či emócie mohli mať stroje, ak im nerozumieme ani pri ľuďoch? pýta sa v rozhovore vedkyňa Ružena Bajcsyová.

Keď mala Ružena Bajcsyová (nar. 1933) jedenásť rokov, prišla o rodičov, ktorých popravili slovenskí fašisti. Niekto ich udal, že sú židia. Spolu s mladšou sestrou sa zachránili, keďže sa ukrývali v izbe, ktorú nacisti neprehľadali. Bajcsyová žila najskôr v sirotinci, neskôr v náhradnej rodine.

Doktorát z elektrotechniky získala v roku 1967 na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V tom istom roku dostala ponuku na ročný pobyt na Stanfordovej univerzite. Pozval ju tam profesor John McCarthy, ktorý vymyslel pojem umelá inteligencia.

Po príchode sovietskych vojsk v roku 1968 sa už Bajcsyová do vlasti nevrátila a v roku 1972 získala pod McCarthyho vedením doktorát z informatiky (computer science).

Od roku 2001 pôsobí na Kalifornskej univerzite v Berkeley, kde vedie HART Lab. Zaoberá sa inováciami v oblasti robotiky, strojového učenia a umelej inteligencie. V ostatných rokoch sa venuje aj biomedicínskemu inžinierstvu.

Za svoju prácu získala viacero ocenení, v roku 2002 ju časopis Discover Magazine zaradil medzi 50 najvýznamnejších vedkýň z celého sveta.

Pred dvomi rokmi bola pri podpise memoranda o spolupráci univerzity v Berkeley so Žilinskou univerzitou.

Do Bratislavy sa vrátila po zhruba 30 rokoch. Na pôde Slovenskej technickej univerzity a Žilinskej univerzity vystúpila s prednáškou a diskutovala o možnostiach rozvoja spolupráce s americkou univerzitou.

Rozhovor pre Denník N prebiehal v angličtine a zapojila sa doň aj Bajcsyovej doktorandka Laura Hallocková (L. H.), ktorá sa venuje modelovaniu pohybu ľudských svalov. Jej výskum by sa dal využiť pri vývoji protetických pomôcok a exoskeletov či v medicínskej diagnostike.

Ružena Bajcsyová s počítačom Ural-2 na snímke z roku 1963. Išlo o prvý sálový počítač sovietskej výroby inštalovaný v Československu. Foto – archív STU

Aké je to vrátiť sa do Bratislavy po toľkých rokoch?

Veľmi to prežívam.

Kedy ste tu boli naposledy?

Tesne po páde opony, no iba nakrátko. V Bratislave som nebola asi tridsať rokov. Asi pred dvomi rokmi som bola na chvíľu v Košiciach. Krajina sa za tie roky zmenila k lepšiemu. Zvýšila sa životná úroveň. Na druhej strane, štyridsať rokov nám vládli komunisti, čo sa podpísalo na spôsobe, ako premýšľame. Komunistický režim zabil nezávislosť a iniciatívne správanie. Mladí ľudia sa z toho za tridsať rokov od pádu opony vymanili, ale značná časť populácie uviazla v minulosti. Je to veľmi smutné. Krajina preto tak nenapreduje, no

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie