Grécko sa vracia k „istotám“

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Grécki voliči rozhodli. Charizmatický premiér Alexis Tsipras a jeho radikálna ľavicová strana Syriza vypracú vládne budovy. Komfortnú parlamentnú väčšinu získala tradičná konzervatívna strana Nová demokracia na čele so zázračným dieťaťom gréckej politiky Kyriakosom Mitsotakisom.

Nový premiér sa do politiky priamo narodil. Jeho otec bol tri roky gréckym premiérom. Teta zas bola starostkou Atén a ministerkou zahraničných vecí. Mitsotakisovi vyčítajú, že je stelesnením politickej oligarchie. Veď ani jeho rodine sa nevyhli korupčné škandály. Veľa sa hovorí o úplatkoch v hodnote 35 miliónov eur, ktoré rozdal Siemens gréckym politickým stranám za privatizáciu telekomunikačných služieb. Mitsotakis však tvrdí, že v čase škandálu bol v USA. Bol síce obžalovaný, ale nič mu nedokázali.

Mitsotakis pôsobí ako kompetencia na steroidoch. Všetko, čo robil, robil s úspechom. Po strednej škole v Aténach študoval na Harvarde a Stanforde. Treba povedať, že s vynikajúcimi výsledkami. Po škole vystriedal niekoľko prestížnych zamestnaní v Londýne vo finančných službách a v telekomunikáciách. Pôsobil aj v gréckej centrálnej banke. Svoj prvý vládny post si odskúšal v rokoch 2013-2015. Ako minister pre reformu verejného sektora cez noc vyhodil z práce vyše 5000 ľudí, vrátane mestských policajtov a zamestnancov štátnej televízie. Zreformoval aj daňovú správu. Mitsotakisovým krédom je malý, ale efektívny štát, nízke dane, boj proti byrokracii, partokracii a vláde oligarchov.

Konzervatívny populizmus

Preč sú časy, keď radikálny minister financií Varoufakis jazdil do práce na motorke v koženej bunde. Do módy sa vrátili sivé obleky, univerzitné viazanky a rozvážne vyjadrovanie. Odchádzajúci premiér Tsipras varoval, že Mitsotakis prepustí tisíce štátnych zamestnancov a prehĺbi chudobu. Mitsotakis na to len poznamenal, že Tsipras je neokomunista, ale nie nepriateľ. Vzájomné obviňovanie nikam nevedie. Treba pracovať pre Grécko. Aj Mitsotakis oslovuje voličov populizmom. Ale konzervatívnym. Sídlo vládnej strany presťahoval z drahého bulváru v centre do robotníckej štvrte, kde je nájomné lacnejšie o 90 percent. A predovšetkým zrušil plánovanú odluku mocnej ortodoxnej cirkvi od štátu. Konzervatívny volič súhlasne kýva hlavou. Dosť bolo ľavicových výstrelkov. Ja čas vrátiť sa pred rok 2008.

Príťažlivým refrénom Mitsotakisovej politickej piesne je „znovuzrodenie strednej vrstvy“. Aby Grécko dokázalo splácať obrovský dlh, musel Tsipras drasticky zvýšiť dane. A takisto zreformovať trh práce. Zaviedla sa práca na zavolanie, kde ľudia pracujú len vtedy, keď si ich niekto zavolá. Mnoho absolventov univerzít takto roznáša pizzu alebo šoféruje taxík. Veľa z nich zarobí len polovicu minimálnej mzdy stanovenej na 684 eur. Zvyšok sa, samozrejme, zdaní.

Horké lieky predpísané veriteľmi začínajú zaberať. Situácia v Grécku má dnes ďaleko k hospodárskemu zázraku, ale zlepšuje sa. Miera nezamestnanosti spadla z 28 na 18 percent. Po mnohých rokoch Grécko ukončilo pobyt v záchrannom programe a vrátilo sa na svetové finančné trhy. Za celkom slušných podmienok emitovalo 10-ročné a 5-ročné dlhopisy. Počas krízy z krajiny emigrovalo pol milióna mladých ľudí. Dnes sa začínajú pomaly vracať.

Aj vďaka tvrdým Tsiprasovým reformám dosiahlo Grécko nevídaný rozpočtový prebytok vo výške 4,4 percenta hrubého domáceho produktu. S takýmto vysokým prebytkom vláda skôr ovcu zdiera z kože, ako ju strihá. Dá sa dosiahnuť len neľútostným osekaním verejných služieb v školstve a zdravotníctve. A vysokým zdanením. Takýto spôsob splácania dlhu nie je dlhodobo udržateľný.

Väčší manévrovací priestor

Vďaka vysokému prebytku má teraz nová grécka vláda väčší manévrovací priestor. Mitsotakis (správne) tvrdí, že Grécko nedokáže svoj dlh zaplatiť v absolútnej hodnote. Ale môže z neho vyrásť, pokiaľ bude ekonomika rásť rýchlejšie ako náklady na obsluhu dlhu. Na to je potrebná reforma podnikateľského prostredia a reforma daní. Mitsotakis sľubuje, že daň z príjmu zníži z 28 na 20 percent. Daň z dividend sa skreše na polovicu, na úroveň piatich percent. O tretinu sa znížia aj nenávidené dane z nehnuteľností. Koľko to bude stáť na výpadku daňových príjmov? Asi 5,5 až 6 miliárd eur. Rozpočtový prebytok tak klesne asi na 3,5 percenta HDP. A čo splácanie dlhu veriteľom? Nový premiér sa už stretol s ich zástupcami. Ubezpečil ich, že rozpočet bude „v podstatnej miere“ rešpektovať fiškálne ciele na roky 2019 a 2020. Čo presne z toho vzíde, sa ešte uvidí.

Nový premiér bude urgentne riešiť aj situáciu v najväčšej elektrárenskej spoločnosti, kde má štát 55-percentný podiel. Spoločnosť má dlhy 2,4 miliardy eur a hrozí jej krach. Jej distribučnú časť chce Mitsotakis sprivatizovať a zvyšok reštrukturalizovať.

Ťažko dnes povedať, či Mitsotakis dokáže naplniť svoj radikálny program. Jeho strana môže mať na tvrdé privatizačné opatrenia a prepúšťanie v štátnej správe iný pohľad. Veritelia však zatiaľ Mitsotakisovým plánom dôverujú.

Aké „poučenie z krízového vývoja“ si môžeme zobrať z gréckeho príbehu? To hlavné hovorí, že malá krajina môže vyskakovať len tak vysoko, ako jej to peňaženka dovolí. Tsiprasova strana Syriza šokovala Európu radikálnymi názormi a veľkolepými gestami. Spomíname si ešte na referendum z roku 2015 o tom, či má Grécko prijať tvrdé podmienky veriteľov? Čo zostalo z prázdnych rečí? Veritelia nakoniec Tsiprasa donútili prijať ponižujúcu dohodu a zaviesť v krajine presne tie tvrdé opatrenia, ktorým sa jeho strana vzpierala.

Iným poučením je, že Grécko, nechtiac a proti svojej vôli, našlo recept na liečbu populizmu. Radikáli môžu v ťažkých časoch nalákať voličov na nereálne sľuby. Tie sa im potom vrátia ako bumerang. A unavení voliči sa nakoniec vrátia k „istotám“, hoci aj skorumpovaným a neschopným. Pán Salvini a Liga môžu v Taliansku popremýšľať, ako ďalej.