Denník N

Je von der Leyenová líderkou, akú Európa potrebuje?

Ursula von der Leyenová získala v tajnej voľbe 383 hlasov. Foto - TASR/AP
Ursula von der Leyenová získala v tajnej voľbe 383 hlasov. Foto – TASR/AP

Nová šéfka Európskej komisie si bude musieť udržať dôveru národných lídrov, ktorí ju nominovali, no zároveň sa nesmie javiť, akoby bola ich hovorkyňou.

Autor je francúzsky politológ

Charles de Gaulle mal kedysi „istú ideu Francúzska“. Podobne mal svoju „istú ideu“ Európy aj niekdajší predseda Európskej komisie Jacques Delors. No má niečo podobné aj jeho nástupníčka Ursula von der Leyenová?

Možno je to nespravodlivá či irelevantná otázka. Nakoniec, aj Delorsov pohľad na Európu sa v priebehu času menil. A vo všeobecnosti sa dá povedať, že európska politika (a preto aj tunajší politici) sa stala za polstoročie od de Gaullovej smrti pragmatickejšou a menej idealistickou. Dnešní politici sú prinajlepšom ambicióznymi administrátormi, ale oveľa častejšie sa len prefíkane snažia o prežitie. Lenže budúca predsedníčka Komisie sa svojho úradu ujíma v čase, keď Európa zúfalo potrebuje vizionárskeho lídra, nielen obyčajného vyjednávača.

Prednosti a pochybnosti

Von der Leyenová nie je ani zďaleka zlou voľbou. Bude prvou ženou, ktorá zasadne na najdôležitejší post v Európskej únii, a prvou Nemkou, ktorá ho bude zastávať od prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, keď Komisiu viedol Walter Hallstein a keď bola európska integrácia stále len v plienkach. Navyše, von der Leyenová je neodškriepiteľne proeurópska a proatlantická. A ako bývalá nemecká ministerka obrany si je tiež vedomá neustále rastúceho významu bezpečnostných hrozieb, ktorým Európa čelí.

Inými slovami, von der Leyenová zapadá do mnohých správnych krabičiek, i keď jej nominácia bola výsledkom série kompromisov. Lenže so všeobecným vydýchnutím, keď sa lídrom členských krajín podarilo zhodnúť na kompromisnej kandidátke, sa objavili aj pochybnosti o tom, či bude v čele Európy naozaj stáť tá najlepšia osoba a najlepší tím.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron často verejne i súkromne hovorí, že jediným kritériom výberu lídrov Európy by mala byť kvalita, kým národnosť či politická príslušnosť by mali zohrávať len druhoradú úlohu. Lenže Európa si svojich lídrov už príliš dlho vyberá najmä na základe podobných obmedzení, nehovoriac o tom, že lídri národných štátov si chcú zaistiť, že im v Bruseli nepribudne žiadny rival.

Zdatná hráčka

José Manuel Barroso – muž, známy najmä pre svoju jedinečnú schopnosť povedať nič v desiatich jazykoch – i Jean-Claude Juncker boli dôkazom, že najmocnejšiu úniovú pozíciu zastávajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie