Ďurica: Koniec kariéry je ako stena. Keď som začínal v Rusku, prvý týždeň som preplakal
Ďurica si s Artmediou zahral Ligu majstrov, bol aj pri oboch veľkých úspechoch slovenskej reprezentácie.
Rozhodnutie o konci kariéry nebýva pre športovcov jednoduché. Dlhé roky sú zvyknutí na rovnaký denný režim, no po kariére si často musia rýchlo zvyknúť na úplne nový život.
V 37 rokoch svoju športovú kariéru definitívne uzavrel jeden z najlepších slovenských futbalistov Ján Ďurica. Aj on na utorňajšom tlačovom brífingu hovoril, že skončiť preňho nebolo ľahké.
„Bol som dva mesiace bez futbalu a už mi to začalo chýbať. Ak robíte toľké roky to isté, máte veci nejako naplánované. Zrazu príde stena a po psychickej stránke to nie je ľahké,“ hovoril novinárom.
Ďurica sa po skončení kariéry stal asistentom hlavného trénera Jozefa Dojčana v klube FC Petržalka, ktorý vznikol ako nástupnícky projekt bývalej Artmedie Petržalka.
Tá kedysi Ďuricovi pomohla do veľkého futbalu.
Čas a vek neoklamete
„So svojou kariérou som spokojný a nič neľutujem. Tá cesta bola krásna. Možno som nehral v top klube, ale som rád za to, kde som hral. Artmedia bola prvým krokom k zahraničnému futbalu,“ opisoval.
Bol to práve on, kto v roku 2005 v rozstrele proti Partizanu Belehrad premenil rozhodujúcu penaltu pri postupe do Ligy majstrov. Po úspešnej sezóne viacerí hráči z petržalského tímu odišli do zahraničia, Ďurica do ruského Saturnu Moskovská oblasť, ktorý ako tréner viedol Vladimír Weiss.
„Najskôr som si nevedel predstaviť, že pôjdem do Ruska. Keď som prvý raz prišiel do Ruska, týždeň som preplakal na izbe. Dostal som hnačku,
