Denník N

Čo sme robili pred 30 rokmi: Anton Srholec na návšteve a moje vyplnené proroctvo o Berlínskom múre

Anton Srholec. Foto - TASR
Anton Srholec. Foto – TASR

V téme Čo sme robili v roku 1989 zverejňujeme osobné spomienky Martina M. Šimečku a jeho hostí na udalosti a zážitky v priebehu roka, v ktorom padol komunistický režim, hoci takmer nikto nepredvídal, že sa to stane.

Komunistický systém v strednej Európe sa už otriasal v základoch, v júni boli v Poľsku prvé slobodné voľby, ktoré vyhrala Solidarita a bývalý politický väzeň Adam Michnik sa stal jedným z jej poslancov.

Koncom júna sa Maďarsko a Rakúsko dohodli na uvoľnení svojej spoločnej hranice, čím sa začal masový útek východných Nemcov cez Maďarsko a Rakúsko do západného Nemecka, ktorý vyvrcholil v októbri.

Ale ja som to búrlivé politické leto prežíval v pomalom rytme bezstarostného voľna, ktoré som si vybral ako kurič bez práce. Starali sme sa o našu trojmesačnú dcéru Júliu a dával som pozor na päťročného Miša, ktorý bol vinou svojej neskrotnej energie sám sebe hrozbou.

Moja žena Marta chcela dať Júliu pokrstiť a poprosila Antona Srholca, ktorý vtedy kázal v Blumentáli, aby sa toho aktu ujal. Súhlasil, ale ešte predtým sa u nás z ničoho nič (nemali sme telefón) objavil aj s niekoľkými evanjelickými farármi z východného Nemecka, lebo vedel, že obaja hovoríme po nemecky.

Sedeli sme na záhrade a oni nám rozprávali, ako sa u nich stali evanjelické kostoly centrom odporu proti komunistickému režimu. Napriek tomu boli, podobne ako my,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čo sme robili v roku 1989

Komentáre

Teraz najčítanejšie