O bratislavskom námestí vrážd a udavačov
Jedno z najväčších námestí v Petržalke nesie názov po organizácii, pre ktorú ľudský život nemal žiadnu hodnotu.
Autor je bývalý predseda SNR
Pád Berlínskeho múru, ktorého tridsiate výročie si budeme v novembri pripomínať, sa už navždy stane symbolom Európy bez hraníc, ktorá sa nám javí ako samozrejmosť. Ľudia si už dnes nechcú pripomínať, že od roku 1948 až do pádu komunizmu boli u nás pohraničné bezpečnostné zložky, ktoré na západnej hranici zabíjali ľudí, budovali ostnaté drôty nabité elektrinou, a že medzi nami chodili udavači a provokatéri, ktorí mali zabrániť útekom.
V období komunizmu bolo na území Slovenska pri pokuse o prechod štátnej hranice usmrtených 31 ľudí. Ich vekový priemer bol 28 rokov, najmladší, chlapec, mal 11 rokov. Boli usmrtení zastrelením, výbuchom míny alebo dotykom s elektrickou drôtenou zátarasou. Výkričníkom zostane 18-ročný východný Nemec Hartmut Tautz, ktorého v auguste 1986 na hranici pri Kopčanoch usmrtili psy.
Vladimír Palko mladší vo svojich historických bádaniach, ktoré onedlho vyjdú knižne pod názvom Ostro sledovaná hranica, opisuje budovanie pohraničnej kontrarozviedky a rozviedky po roku 1945 a zaoberá sa personálnym zabezpečovaním najmä západnej hranice. Základ personálnej práce vojenských bezpečnostných zložiek stál na
