Preč so zákonom, preč s hovorkyňou
Odborníci sa niektorým statiam zákona o štátnom jazyku doteraz čudujú. Pokuty sa na jeho základe udeľovali najmä za češtinu.
Autorka sa zaoberá sociolingvistikou,
Filozofická fakulta UK
a Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
Internet zahučal po tom, čo hovorkyňa a zároveň riaditeľka komunikačného odboru ministerstva kultúry nesplnila svoju úlohu. Na dopredu avizovanej tlačovej konferencii využila všetky žolíky, telefonovala priateľovi na telefóne, kľučkovala, no napokon na otázku redaktorky neodpovedala. Naznačila, že keby odpovedala, bol by malér.
Aký? Nevieme, hovorkyni je koniec a tiež celému komunikačnému odboru. Zrušený. Je to škoda, za udalosťou stojí nevšedná pointa. Ak má totiž Pandorina skrinka okná, pani Palovičová nám jedno z nich práve pootvorila, a na verejnosť prenikol zatuchnutý vzduch zákona o štátnom jazyku. Naskytá sa nám tu jedinečná možnosť precítiť jeho zbytočnosť.
Máme ho od čias Mečiara a ako politikum sa už len tak, mir nichts – dir nichts, nevyťahuje. Pre istotu? Predtým, ako Smer stratil svoju účasť vo vláde, ho mal v obľube aj vtedajší minister Maďarič a do roku 2012 sa novelizoval pravidelne. Pútal vášne aj pozornosť medzinárodných posudzovateľov, zákon o väčšinovom jazyku je v európskych krajinách totiž skôr raritou.
