Denník N

Keď si dobrý, tak si dobrý

V tomto egocentrickom podtatranskom svete je malosť veľkosťou a naopak.

Nezabúdaj na sebavedomie, upozornili ma chlapi v krčme. A ak chceš byť úspešný, pridaj k tomu samoľúbosť a drzosť.

Smutne som prikyvoval: dobré rady prišli neskoro. Pred niekoľkými dňami ma oslovil istý denník s anketou, téma – povinné čítanie. Občas som trochu spisovateľ, väčšinou vášnivý čitateľ, tak sa mi to nezdalo podozrivé. Poctivo som premýšľal o otázke, ktoré knihy by mali byť povinné.

Samozrejme, žiadne. Lebo žiadne. Nič nemá byť povinné. Predstavil som si situáciu autora povinnej literatúry, najmä nejakého ešte živého: asi nie je terno byť predmetom sústredenej nenávisti študujúcej mládeže. Napokon som však dal dokopy pár tipov, Dostojevskij, Kafka, Kerouac, Sorokin, nech nepôsobím ako sabotér.

Iný respondent k výberu pristupoval zodpovednejšie. Z ankety sa predsa dala vyťažiť drobná služba manželke, pajtášovi či rovno sebe samému! Aj keby tá služba mala byť medvedia.

A tak známy bard Feldek prezradil, že existujú diela, ktoré sú kvalitné a atraktívne zároveň, napríklad od „borcov ako Joseph Heller alebo Ľubo Dobrovoda“. A prečo nie? Ide o jednu ligu, jednu činnosť, o písanie akýchsi kníh, tak aký problém? Aké ďalšie rozlišovanie? Aký hodnotový rebríček? Takto vybratá dvojica „borcov“ je dokonalým príkladom absurdity, ako vystrihnutej práve z Hellerovej Hlavy XXII. Tým je šikovne podčiarknutá kvalita jedného z borcov, no a druhý – kamarát – ten sa zvezie.

Medzi „skutočné klenoty slovenskej literatúry“ pán Feldek potom ešte zaradil aj prózy Oľgy Feldekovej a svoj vlastný román – možno preto, že napísal len jeden, a tak nečudo, že ho má veľmi rád.

Skrátka, keď si dobrý, tak si dobrý. A keď niekto nevie, ako veľmi si dobrý, upozorni na to. Vyzdvihni sa, nik to za teba neurobí. Najmä ak si to nezaslúžiš. Ba práve vtedy musíš kričať najhlasnejšie a ukazovať na seba prstom. Z literátov všetkých čias do povinného čítania nominuj seba, manželku a kamaráta. Ak sa pri tom predsa len aspoň trochu začervenáš, zamaskuj sa Rudom Slobodom – aj to bol síce kamarát, ale úroveň jeho kníh je na svetelné roky vzdialená všetkým malkáčom i velkáčom tohto egocentrického podtatranského sveta, kde malosť je veľkosťou a naopak.

Ty, mládež, sa však nenechaj znechutiť. Ty čítaj! Ale len keď chceš. A len tých borcov, čo stoja za prečítanie, lebo času nie je nazvyš.

Teraz najčítanejšie