Nemusíte byť fanúšikom cyklistiky, aby vás nestrhli TV prenosy z Giro d’Italia, španielskej Vuelty alebo Tour de France. Dramatický finiš, zložité hry tímov, gladiátorské šliapanie do pedálov, horúčavy striedané chladom najvyššie položenej euroasfaltky a to celé trvá niekoľko týždňov. Kam sa na tie krásy a drámy hrabe televízny seriál plný banalít! Mýtu Tour rozumel aj dopisovateľ kanadských novín Toronto Star a spisovateľ Ernest Hemingway, zdatný cyklista.
Všetko funguje, ak sa spojí viacero motívov, napríklad šport s kultúrou. Tour je aj o reklame a o propagácii krajiny. Ak máte šťastie, zaparkujete karavan pri ceste, kúsok od vás sa vypína akvadukt Pont du Gard a sledujete usmiateho frajera Petra (aj moja mama rada čítala Françoise Sagan). Ak nie, ste doma pri obrazovke a popíjate červené víno Fontaine de Loup z kraja, ktorý sa končí serpentínami na Col de l’lseran (2 764 m, predstavte si cyklistu sto metrov nad Gerlachom!). V ten najdramatickejší okamih – Francúzi zastavia dych aj prácu na poli – doterajší držiteľ žltého trička oň prichádza, zasiahne deus ex machina a etapa sa končí. Aj keď je horúci júl, sneží.
Ľutujete, prečo trasa neviedla radšej na veterný Mont Ventoux, kam sa vyškriabal aj pápežský úradník Petrarca, aby napísal prvý európsky bedeker. Histórie bedekrov sú zaujímavé. Jeden z prvých, o sýrskom hrade Crac de Chevalieres, napísal náš rodák Ondrej Druhý.
Televízny prenos potu a driny strieda humor močiaceho cyklistu (moderná verzia rembrandtovských kresieb) so zábermi vypálených hradov plných nemilosrdných masových vrážd katarských disidentov, ktoré páchala rodina duchovného otca myšlienky parlamentarizmu. Tie striedajú zábery na kláštory vyplienené počas Veľkej revolúcie, kde sa rodili excelentné myšlienky aj sa gargantuovsky jedlo a pilo.
Po veľkolepom finiši v Paríži televízor vypnete, plánujete si septembrovú tour a ste v realite. Veľká aj okresná politika, zmenky, súdne spory, stranícke boje – a malý problém. Niekto vás potichu okráda ako poľnohospodárov z východu. „Nemusíte kupovať knihu, u nás si ju stiahnete zadarmo,“ nežne na webe radí Free E-Book Download. Aj keď je v každej knihe © a poznámka: „Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto knihy sa nesmie reprodukovať ani šíriť v nijakej forme…“ Samozrejme, nekopíruje sa časť, ale jánošíkovsky rovno celá kniha.
Aj Slovensko by mohlo mať bedeker: Príďte, tu je všetko dovolené. Nemáte vlastný nápad na diplomovú prácu? Nevadí, napíšete plagiát. Ukradnete eurodotácie alebo knihu, nevadí. Všetko je free. Pretvoríme leninské „Pôda patrí tomu…“ na „kto vybaví dotácie“. Och, sladké Slovensko.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Jaro Rihák


























