Má 110 kíl, v nohách vyše tisíckilometrový triatlon a hovorí, že športovanie je hlavne o pohode
Medzi 30 ľuďmi, ktorí dokončili júlový Quintuple Ultratriathlon v rakúskom Bad Blumau, bol aj 51-ročný Peter Jelínek z Rovinky. Preteky pozostávali z plávania (19 km), bicyklovania (900 km) a behu (211 km).
Medzi mužmi skončil tretí od konca, horšia od neho bola aj jedna zo štyroch žien, ktoré preteky absolvovali.
On však hovorí, že pri športovaní mu nejde o čas, ale hlavne o to, aby dosiahol svoj cieľ a dokončil preteky v časovom limite. Ak by sa sústredil na čo najrýchlejší čas, extrémne náročný triatlon by už nerobil.
Dôležité je preňho niečo iné – stále mať pred sebou cieľ a získavať nové priateľstvá.
S akými pocitmi ste prišli do cieľa?
Bol som veľmi nadšený, ako je človek, keď dokončí niečo, čo si zaumienil. Zároveň som bol veľmi vďačný mojej manželke za podporu a motiváciu. Na druhej strane som bol aj sklamaný, lebo je to koniec nejakej cesty. Najzaujímavejší je celý rok prípravy a štart.
Už predtým som absolvoval dvojnásobného a trojnásobného ironmana, kumuloval som skúsenosti. Pokiaľ ide o tie posledné preteky, na jazyk mi ide slovo trpezlivosť. Doslova som si ju ohmatal.
Prišiel som tiež na to, že tento typ športu ma učí veľkej pokore, nielen pre vzdialenosť, ale hlavne kvôli súťažiacim. Viem, že budem s veľkou pravdepodobnosťou niekde na konci. Musím to mať v hlave v tomto ohľade urovnané.
Dokopy to bolo 1130 km, čo vám trvalo 143 hodín, 25 minút a 30 sekúnd. Z toho ste plávali 11 a pol hodiny, bicyklovali takmer 67 hodín a bežali 64 hodín. Je tam započítaný aj čas na spánok?
Na celé preteky existuje časový limit, tu to bolo 156 hodín. Každý z pretekárov má vlastnú taktiku, ako odpočívať. Plávanie mi trvalo jedenásť hodín. Po polnoci som išiel na bicykel, dal som dva-tri okruhy a išiel som spať. Každú noc som spal asi štyri hodiny, okrem poslednej, počas ktorej som spal dve hodiny, aby som v pohode stihol dobehnúť. Išlo o triatlon, ktorý sa ide bez prestávky, najprv sa pláva, potom bicykluje a potom behá. Existuje aj alternatíva, keď sa päť dní za sebou ide päť ironmanov (3,86 km plávanie, 180 km bicykel, 42,2 km beh), každý za jeden deň. Tam sa prestávka na spanie do výsledného času nepočíta.
Počas celého dňa som sa snažil ísť v kuse. S manželkou som sa dohodol, že budem ťahať dve hodiny, na chvíľu sa zastavím, napijem sa, najem sa. Každé štyri hodiny som si pomasíroval nohy alebo som sa prezliekol, keď pršalo.
Tu by som poznamenal, že môj čas nie je veľkolepý, skončil som štvrtý od konca. Na týchto pretekoch však padol nový svetový rekord, Richard Jung z Nemecka to zvládol za 71 hodín, 7 minút a 24 sekúnd.
To asi aj bolo v inej vekovej kategórii.
Samozrejme, je mladší ako ja, ale ultratriatlony väčšinou robia štyridsiatnici, päťdesiatnici či šesťdesiatnici. Hovorí sa, že čím je človek starší, tým má väčší predpoklad na vytrvalosť. Inak, ešte chcem povedať, že mám 110 kilogramov. S rýchlosťou toho veľa nenarobím.
Ako 43-ročný ste absolvovali polmaratón. V akej forme ste boli predtým, ako ste začali trénovať, a akú ste mali športovú minulosť?
Keď som bol mladý, bol som veľký športovec, hrával som hádzanú – dorasteneckú ligu, dokonca som bol aj trénerom. Študoval som na fakulte telesnej výchovy a športu, neskôr som si spravil aj ekonómiu. Po vysokej škole som bol chvíľu učiteľ, ale aj kvôli rodine som prešiel do súkromného sektora. Začal som veľa cestovať, s čím bol spojený stres, prestal som športovať. Začal som fajčiť, skončil som na dvoch škatuľkách denne.
Pred siedmimi rokmi prišiel moment, keď ma manželka motivovala, aby som sa viac hýbal. Kvôli nej som aj prestal fajčiť. So synom sme sa rozhodli, že si na jeho narodeniny zabehneme polmaratón, čo sa mi podarilo a motivácia zostala.
Čo na to hovorilo telo?
Športoval som po dvadsiatich rokoch. Išiel som pomaly a opatrne. Našiel som zaujímavý koncept Phila Maffetona, ktorý hovorí o trénovaní vytrvalosti, o stravovaní. Presadzuje tréning pri nižších tepových frekvenciách, ísť veľmi
