Denník N

Spojené štáty musia ukončiť vojnu v Afganistane bez toho, aby stratili mier

Oblasť Achin v Afganistane, kde Američania použili najsilnejšiu nejadrovú bombu. Islamisti využívali jaskyne a tunely. Foto – TASR/AP
Oblasť Achin v Afganistane, kde Američania použili najsilnejšiu nejadrovú bombu. Islamisti využívali jaskyne a tunely. Foto – TASR/AP

Z Južného Vietnamu sa Američania stiahli výmenou za sľub komunistov zo severu, že juh nenapadnú. Dnes by si Washington mal dať pozor, aby podobne nenaletel Talibanu.

Autor je americký novinár a politológ.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Donald Trump sa zjavne snaží nájsť spôsob, ako vycúvať z Afganistanu. Tento týždeň minister zahraničia Mike Pompeo stroho vysvetlil, aké príkazy mu prezident udelil: „Ukončite nekonečné vojny. Stiahnite sa. Všetko zmiernite.“ Trumpova frustrácia z tohto dlhého konfliktu, ktorý stále nemá jasný výsledok, je úplne pochopiteľná. Washington jednoducho nemôže pokračovať v tom, čo robil posledných osemnásť rokov, a očakávať iný výsledok.

Lenže všetko teraz závisí od toho, ako bude Trump toto cúvanie realizovať. Správnym spôsobom by bolo, keby sa sústredili na politickú dohodu medzi afganskou vládou a Talibanom. To by zachránilo niekoľko skutočných úspechov, ktoré sa v Afganistane od začiatku konfliktu podarilo dosiahnuť. Ak by bol odchod amerických vojakov realizovaný nesprávnym spôsobom, opäť by to mohlo roznietiť afganskú občiansku vojnu, posilniť teroristické skupiny a uvrhnúť národ do ďalšieho desaťročia chaosu, čo by nakoniec mohlo USA prinútiť, aby sa v Afganistane nejakým spôsobom opäť angažovali. Nakoniec, presne toto sa stalo, keď sa Američania v roku 2011 príliš rýchlo stiahli z Iraku.

K národnej jednote

Skutočným nebezpečenstvom je presne to nebezpečenstvo, ktorému Amerika čelila zakaždým, keď viedla vojnu proti partizánskym silám. Veľmi známy opis tejto dilemy zverejnil Henry Kissinger v časopise Foreign Affairs ešte predtým, ako sa stal v roku 1969 poradcom pre národnú bezpečnosť. Podľa neho sa USA snažia o pozitívny cieľ: získať územie a zaviesť efektívnu vládu. Gerily však sledujú negatívny cieľ: chcú všetko narušiť. Kým Spojené štáty sa usilujú o vojenskú stratégiu, gerily majú psychologickú stratégiu, ktorou je vyčerpať americkú chuť bojovať. Amerika prehráva tak, že nevyhráva, gerily vyhrávajú tak, že neprehrávajú. Taliban postúpil ešte o jeden krok ďalej ako k bežnému partizánskemu spôsobu boja: na niektorých územiach krajiny zriadil svoju vlastnú vládu nezávislú od afganskej národnej vlády. Ale jeho najzásadnejšou stratégiou zrejme je, že si počká na odchod Spojených štátov. A Trump až príliš často ukazuje, že stratil akúkoľvek chuť držať tam amerických vojakov dlhšie.

Napriek tomu treba prezidentovi uznať, že dal zelenú sérii rokovaní v katarskej Dohe medzi špeciálnym vyslancom Zalmajom Chalilzadom a Talibanom. Tieto rozhovory sa posunuli správnym smerom, no ďalším krokom je zväčšiť priestor pre afganskú vládu. Konečným výsledkom by mala byť vláda národnej jednoty, v ktorej by zasadli predstavitelia súčasnej afganskej vlády i Talibanu. Môže to pôsobiť ako nonsens, ale ak sa proces rozfázuje, časom by taký výsledok bolo možné dosiahnuť.

Nevyzerá to nemožne

Pre Washington je kľúčové, aby nerobil ústupky, ktoré by bolo neskôr ťažké zvrátiť, ako napríklad

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie