V Tatrách našli prvú jaskyňu s pravekým osídlením, obývali ju lovci antilop, medveďov či sobov
V jaskyni našli aj kamenné škrabadlá, rydlá, hroty s vrubom alebo čepele, ktoré pravekí ľudia vsádzali do harpún a hrotov šípov.
Učebnice archeológie sa budú prepisovať.
Archeológ Marián Soják z Archeologického ústavu SAV a jeho početný tím kolegov totiž zistili, že pravekí lovci sobov, koní, antilop či medveďov magdaleniénskej kultúry žili aj južne od hrebeňa Karpát.
Unikátne nálezy staré zhruba 15-tisíc rokov pochádzajú z jaskyne Hučivá diera, ktorá sa nachádza v Belianskych Tatrách v chotári Tatranskej Lomnice.
Ide o vôbec prvú jaskyňu na území Tatier s doloženým pravekým osídlením ako na slovenskej, tak aj na poľskej strane.
Putovali za zverou
Magdaleniénska kultúra vznikla na území dnešného Francúzska a šírila sa ďalej na sever a východ Európy až do Česka, Rakúska a Poľska.
Tieto krajiny sa považovali za najvýchodnejšie lokality, kam zasahovala, čo však objav jaskynného táboriska v Tatrách – spolu s ďalšími dvomi otvorenými táboriskami na Spiši v Toporci pri Kežmarku a Starej Ľubovni – mení.
Pravekí lovci magdaleniénskej kultúry opustili Francúzsko, aby putovali za zverou, ktorá na sklonku ľadovej doby migrovala do oblastí priaznivejších pre život.
„Do Hučivej diery prišli lovci azda za zverou. V jaskyni sme našli aj kosti sobov, kamzíkov, zvyšky konských kopýt, zuby antilopy či