Denník N

Stratila som životnú lásku – tri ženy z troch generácií rozprávajú, aké je byť mladou vdovou

Ilustračné foto – Flickr.com/Gaetan Zarforoushan
Ilustračné foto – Flickr.com/Gaetan Zarforoushan

Rado Veronike vyčítal celé roky, čo spolu chodili behávať, že si dáva slabo viditeľné oblečenie. Keď ho zrazilo auto na priechode, mal neónové tričko aj nohavice, ale vodička mala v sebe dva drinky.

Serafína (81), Terézia (56) a Veronika (35) boli za svojich manželov vydaté len veľmi krátky čas – pár mesiacov, najviac pol druha roka. Potom o nich prišli za tragických okolností alebo v dôsledku  choroby. Hoci ani jedna z nich nezostala po smrti svojho manžela sama, napokon – všetky tri boli v tom čase veľmi mladé ženy, dodnes o nich hovoria s veľkou láskou.

Serafína: Všetky sme boli vdovy

Serafína sa vydávala ako 19-ročná v roku 1957. Jej Ferko mal o dva roky viac. Bol do nej zamilovaný od prvej ľudovej a vždy hovoril, že si ju vezme.

Keď sa skončila druhá svetová vojna, načas sa rozdelili. Ferkovi rodičia sa presťahovali k starej mame, čo vo vojne stratila manžela aj všetkých synov okrem Ferkovho otca, a zostal jej veľký statok. O ten však pri kolektivizácii prišli, babka od žiaľu zomrela a Ferko s rodičmi sa presťahovali späť. To bol rok 1953, Serafína už bola dievka.

Odvtedy sa od seba nepohli. „Svadbu sme mali v júni 1957, na Vianoce som už bola tehotná. V marci išiel Ferko do práce

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto – TASR/AP