Denník N

Nemecko prestalo predávať urán, napísal Einstein prezidentovi – a tak Amerika začala vyrábať bombu

List Lea Szilárda, pod ktorý sa podpísal Albert Einstein. Foto – Wikimedia Commons
List Lea Szilárda, pod ktorý sa podpísal Albert Einstein. Foto – Wikimedia Commons

Osudový list americkému prezidentovi Rooseveltovi mohol zmeniť dejiny. Ale nezmenil.

„Dozvedel som sa, že Nemecko prestalo predávať urán z československých baní, ktorých sa zmocnilo.“ Týmito slovami varoval slávny list podpísaný Albertom Einsteinom amerického prezidenta Roosevelta pred nebezpečenstvom, že nacistické Nemecko môže vyvinúť atómovú bombu. Američania preto začali intenzívne pracovať na vývoji vlastnej jadrovej zbrane.

„Spojené štáty majú len mierne zásoby chudobnej uránovej rudy. Veľmi dobrá uránová ruda sa nachádza v Kanade a v bývalom Československu, zatiaľ čo najdôležitejší zdroj uránu je v belgickom Kongu… Počas posledných štyroch mesiacov sa naskytla možnosť, že by sa vo veľkej mase uránu dala vyvolať jadrová reťazová reakcia… Tento nový jav tiež povedie k výrobe bômb… Mohli by tak byť skonštruované extrémne silné bomby.“

Aj tieto vety sú súčasťou jedného z najslávnejších listov modernej histórie. Listu, ktorý pravdepodobne históriu zmenil. Končí sa jednoducho: Srdečne Váš Albert Einstein.

Dvojstranový list písaný na stroji a datovaný k 2. augustu 1939 však najslávnejší nemecký fyzik len podpísal. Jeho hlavným autorom bol iný fyzik, takisto židovského pôvodu a žijúci v emigrácii v USA – Maďar Leó Szilárd.

Varujte kráľa, prekvapte Einsteina

Práve Szilárdovi sa pripisuje objav jadrovej reťazovej reakcie z roku 1933. Keď sa potom Szilárd na začiatku roka 1939 dozvedel o objave nemeckých vedcov Hahna, Strassmanna, Meitnerovej a Frischa, ktorí zistili, ako možno štiepiť jadro uránu, spojil sa s talianskym fyzikom Enricom Fermim a začal s ním pracovať na vývoji jadrového reaktora.

Zároveň sa ale spolu s ďalšími kolegami zľakol, že rovnaké výskumy môžu teraz použiť aj nemeckí vedci, ktorí potom vytvoria mimoriadne silnú bombu. Kým Fermi sa pokúsil – bez väčšieho účinku – pred touto možnosťou varovať velenie amerického námorníctva, Szilárd sa obával, že Nemci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie