Denník N

Spomienky na misie slovenských vojakov v Angole: Kubánci, mačety a UNITA

Bál som sa, aby som ako prvý slovenský veliteľ nepriviezol mŕtveho vojaka, hovorí Ladislav Krupa. Foto N - Vladimír Šimíček
Bál som sa, aby som ako prvý slovenský veliteľ nepriviezol mŕtveho vojaka, hovorí Ladislav Krupa. Foto N – Vladimír Šimíček

V roku 1989 vyslali skupinu dôstojníkov na pozorovateľskú misiu UNAVEM do Angoly. Išlo o prvú modernú misiu československej, neskôr slovenskej armády. Keď v roku 1993 vznikal samostatný štát, slovenskí vojaci sa v Angole práve ocitli uprostred skutočnej občianskej vojny.

Rok 1993 bol pre mňa obdobím bezsenných nocí, spomína Ladislav Krupa. Trápili ho obavy, že sa stane prvým veliteľom novovzniknutej slovenskej armády, ktorý privezie domov mŕtveho vojaka.

„V hlave sa mi premietalo, ako privážam v lietadle cínovú truhlu a rodine musím hovoriť o tom, ako zahynul ich otec. Toto ma strašilo od rána do večera.“

Dnes sedemdesiatročný plukovník vo výslužbe velil malej skupine slovenských pozorovateľov v Angole, ktorí tam pôsobili pod značkou Organizácie Spojených národov (OSN).

Do krajiny na juhozápade Afriky vycestovali so zdanlivo jednoduchou úlohou: budú len monitorovať dodržiavanie prímeria. Miesto toho sledovali krutú občiansku vojnu s množstvom obetí.

„Videli sme, ako do vojska odvádzajú chlapcov, ktorí nemali ani pätnásť. Zažil som, ako za bieleho dňa zastrelili domorodých pozorovateľov, s ktorými sme tam spolupracovali,“ hovorí Krupa.

Ako „modré barety“ OSN nemali Slováci žiadne zbrane, nemali ani pištole na vlastnú ochranu. Mohli len dúfať, že sa im všadeprítomné násilie vyhne.

Ladislav Krupa bol v prvej polovici 90. rokov veliteľom prvej čisto slovenskej skupiny pozorovateľov v Angole. Foto N – Vladimír Šimíček/archív L. Krupu

Slováka takmer zabili mačetou

Slovenským vojakom tam šlo niekedy o život. Krupa si napríklad spomína na to, ako pozorovateľské stanovište jedného z jeho podriadených prepadli partizáni z hnutia UNITA. Slovenského majora tam okradli a takmer zabili.

„Šľahli ho mačetou po tvári a po chrbte. Všetko mu zobrali, vrátane peňazí a dokladov, a zaviezli ho do pustiny, kde ho nechali iba v trenírkach,“ vracia sa k nepríjemnému incidentu Krupa.

Slovenský major, našťastie, prežil. Doštípaný od komárov sa po niekoľkých dňoch dostal na pozíciu, kde boli vojaci verní angolskej vláde.

„Keď ho doviezli k nám, zostal som zhrozený. Bol zarastený, cez pol tváre mal chrastu po údere mačetou. Bol som však veľmi rád, že žije, zachraňoval si holý život,“ spomína Krupa.

Zranený Slovák musel potom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie