Denník N

Prípad Lexmann: Poučenie o impotencii sedemčlenného pléna Ústavného súdu a výzva pre Národnú radu

Miriam Lexmann. Foto N - Tomáš Benedikovič
Miriam Lexmann. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Fiačan nechce predsedať súdnemu orgánu, ktorý sa bude vyhýbať ochrane ústavnosti, základných práv a slobôd zamietaním návrhov len pre nedostatok hlasov.

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu (1999 – 2006)

Začítal som sa do odlišného stanoviska sudcu a predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana vo veci menej úspešnej kandidátky do Európskeho parlamentu Miriam Lexmann. Zaslúži si pozornosť.

O výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu sa diskutovalo vo viacerých rovinách. Najviac ma zaujalo to, že hoci kandidátka KDH Miriam Lexmann získala viac hlasov ako kandidát SaS, dostala sa len na pozíciu čakateľky na mandát, aj to len v prípade, že súčasný premiér Veľkej Británie Boris Johnson vydrží na svojej stoličke do 31. októbra 2019, t. j. do dátumu vystúpenia z Európskej únie.

Dôvodom na taký výsledok volieb bolo znenie a výklad zákona o voľbách, volebná aritmetika a napokon aj rozhodnutie Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

Nebol som prekvapený návrhom KDH na Ústavný súd. Minimálne z toho dôvodu, že zákon, ktorý posunul M. Lexmann do právnej pozície čakateľky na mandát, pripúšťa výklad, ktorý by ju v konečnom dôsledku favorizoval.

Alibistický prístup pléna?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie