Prvú knihu napísal až po päťdesiatke a hneď ho zaradili medzi najlepších autorov
Spisovateľom sa, zdá sa, môže stať hocikto, tvrdí Juraj Kováčik, finalista ceny Anasoft litera.
Kedysi pracoval ako ekonóm, potom sa venoval fotografii a vizuálnemu umeniu, dnes píše a pracuje v kníhkupectve. Jedna z recenzií jeho poviedkovej knihy V panoramatickom kine sa začína tým, či nie je podozrivé, keď niekto debutuje na literárnej scéne až po päťdesiatke. „Ja na to hovorím: v ktorom veku nie je podozrivé vydať knihu? Obzvlášť, ak človek vie, aký pestrý a dobrý je svet literatúry. Niečo napísať a vydať, to je svojím spôsobom drzosť. V hocijakom veku,“ hovorí JURAJ KOVÁČIK.
Vydali ste prvú beletristickú knihu a hneď ste sa stali finalistom Anasoft Litera, bolo to veľké prekvapenie?
Bral som to tak 50 na 50. Vyšlo veľa kníh od dobrých autorov – Dušek, Vilikovský, Rankov, Rozenbergová, Balla, Vadas a ďalší, z ktorých sa veľmi rýchlo dala urobiť finálová desiatka. A bolo jasné, že dostať sa medzi nich, to chce dávku šťastia, náhody.
Bola to vaša ambícia, sen?
Nie, to vôbec. Keď som tú knihu písal, ja som ani nevedel, či ju niekto vydá. Veď to bola moja prvá kniha, nemal som vopred dohodnuté žiadne vydavateľstvo. Na Anasoft ani nič podobné som teda naozaj nemyslel. Keď bola hotová, chvíľu som uvažoval nad tým, že čo s ňou, ale potom sa rozhodol, že ju skúsim poslať do Slovartu. Poslal som a dva mesiace bolo ticho. Tak som si vravel: no dobre, skúsil si. A oni sa zrazu ozvali, že sa im to páči a vydali by to. To bola dobrá správa.
Jednu knihu ste už vydali – ale fotografickú. Prečo ste začali písať beletriu?
Predstava písania bola so mnou už dlhú dobu, možno odjakživa. Ale človek prechádza v živote rôznymi fázami, počas ktorých niečo môže robiť a niečo skrátka nemôže. A tak to bolo aj u mňa. Teraz som sa dostal do fázy, keď písať môžem, tak píšem.
To znie priam pragmaticky.
Áno, ja asi som pragmatický človek.
Existuje názor, že vydať debut v zrelšom veku má svoje výhody, lebo človek už vie, čo chce povedať a už nesúťaží s celým svetom. Je to tak?
Je to široká téma. S knihami žijem celý život, kedysi dávno som s nimi pracoval, potom som robil iné veci, ale stále som veľa čítal a dnes opäť robím
