Mirek Tóda
Je to jedno z najviac militarizovaných území na svete, na ktoré si robia nárok dve jadrové veľmoci. O Kašmír zviedli India a Pakistan už dve vojny. Ak sa hovorí o rizikových miestach, pre ktoré by mohol vypuknúť jadrový konflikt, Kašmír je jednoznačne jedným z nich.
Teraz sa krásne Kašmírske údolie v Himalájach, rozdelené na pakistanskú a indickú časť, stalo znovu o čosi nebezpečnejším.
Odrezaní od sveta, turisti musia preč
Indická vláda do svojej časti vyslala desaťtisícové vojenské posily. Ľudí odrezala od internetu aj mobilnej siete. Miestni politickí lídri skončili v domácom väzení a turisti i pútnici dostali príkaz Kašmír opustiť. Školy sú zavreté a zhromažďovanie zakázané.
To všetko vyvoláva podľa Human Rights Watch obavy o dodržiavanie základných ľudských práv v Kašmíre.
Zvýšené napätie a neistota sú výsledkom novej politiky nacionalistického indického premiéra Naréndra Módího. Jeho vládna Indická ľudová strana (BJP) oznámila novú radikálnejšiu politiku voči spornému regiónu, ktorý sa s vlastnou vlajkou a miestnou vládou doteraz tešil širokej autonómii.
To sa má však zmeniť po tom, čo Dílí oznámilo, že ruší článok 370 v indickej ústave, ktorý platí od roku 1949 a zaručoval regiónu autonómiu. Kašmír teraz indický parlament rozdelil na dve zväzové teritóriá.
Posledných 70 rokov zaručoval jedinému indickému štátu s moslimskou väčšinou vysokú mieru samostatnosti s výnimkou zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Tradičná legislatíva doteraz umožňovala kúpu pozemkov na spornom území len obyvateľom Kašmíru. To sa zmení.
Moslimskí obyvatelia štátu, ktorého celý názov znie Džammú a Kašmír, sa podobne ako Pakistanci obávajú, že indickým cieľom je zmeniť jeho celkovú demografiu v prospech hinduistov. V Kašmíre tvoria okolo 60 percent obyvateľov moslimovia.
Podľa nových pravidiel však už Kašmír vníma India nie ako autonómny štát, ale ako časť svojho teritória. Miestna polícia by sa tak napríklad už nezodpovedala miestnej vláde, ale priamo Indii a rovnako by pre región automaticky platila indická legislatíva.
Nacionalista a hinduista Módí
Posledné kroky voči najsevernejšej časti Indie, ako napísal Vox, sú súčasťou hinduistického nacionalistického plánu premiéra Naréndra Módího, ktorý bol tento rok v najväčších demokratických voľbách na svete znovu zvolený a výrazne si posilnil svoj mandát.
„Zrušenie článku 370 je veľkou manifestáciou hinduistického nacionalizmu, ktorý sa usiluje, aby sa jediný moslimský región stal súčasťou únie s Indiou tak, aby indická hinduistická väčšina mohla investovať a kupovať pozemky v Kašmíre,“ povedal pre Vox expert na Indiu Michael Kugelman z Wilsonovho centra.
Osemdesiat percent obyvateľov Indie tvoria prívrženci polyteistického náboženstva, hinduizmu. Módí sa profiluje ako silný hinduistický nacionalista, z čoho vychádza aj kontroverzná zmena statusu Kašmíru, ktorého časť má pod kontrolou India.
Druhú polovicu kontroluje Pakistan a menšia časť územia historického kniežatstva Džammú a Kašmír spadá pod čínsku správu. Jeden z najnapätejších regiónov na svete je zároveň aj jedným z najmalebnejších na svete.
Najkrajší pohľad v Kašmíre
„Vzhľadom na politickú situáciu je to málo navštevovaný kút sveta, ale právom sa mu stáročia hovorí raj na zemi,“ povedal Denníku N sprievodca Juraj Ondrejčík z cestovnej agentúry Bubo, ktorá vodí turistov do Kašmíru už viac ako 20 rokov.
„Najkrajšia cesta do Kašmíru vedie po zemi,“ vraví slovenský sprievodca.
Hlavné mesto indickej časti Kašmíru, Srinagar, má pritom letisko, kam operujú indické aerolinky vnútroštátne lety. Cesta z Džammú do Srinagaru síce trvá celý deň, no podľa Ondrejčíka pozvoľné stúpanie a scenérie kopcov stoja za to.
„Scenériu na pozadí dotvárajú svahy Himalájí a čerstvý vzduch napomáha úniku od reality uponáhľanej Európy. Najkrajší je pohľad po prechode cez Jawaharský tunel, keď sa otvorí výhľad na celé zelené kašmírske údolie,“ dodáva.
Keď je situácia v Kašmíre pokojná, nie ako teraz, na bezpečnosť v regióne dohliada prítomná indická armáda v hojnom počte.
„Prechádzate množstvom vojenských checkpointov. Pojem bezpečnosť je tam relatívny a turbulentná situácia nie je v tejto oblasti neobvyklá,“ rozpráva Ondrejčík. „Ide o politický konflikt a konflikt náboženskej príslušnosti, ktorý je už po generácie zakorenený v ľuďoch. Nájdete tu aj nápisy v zmysle „Go India Go Home“, avšak, paradoxne, pre turistu napríklad plavba po pokojných vodách jazera Nageen Lake je balzam na dušu.“
Maharadža nechcel tam ani tam
Nárok na kontrolu nad historickým územím bývalého kniežatstva v Himalájach si robia už vyše polstoročia India aj Pakistan. Prvá vojna o jeho kontrolu vypukla hneď po rozdelení britskej Indie v roku 1947 na Indiu a Pakistan.
Vtedajší kašmírsky maharadža Hari Singh sa nechcel pridať ani na jednu stranu a chcel región osamostatniť. Po pakistanskom útoku ho však pripojil k Indii, čo bolo podmienkou indickej vojenskej pomoci.
Práve spomínaný článok 370 indickej ústavy mal zachovať jeho autonómiu v rámci Indie.
„Máme tu, samozrejme, mnoho priateľov a v rozhovoroch s nimi je jasne cítiť, že – ako v každej rodine – chcú len pokojne žiť a aktívne sa o politiku a presadzovanie svojbytnosti nezaujímajú. Väčšina Kašmírčanov sú veľmi prívetiví ľudia a pokiaľ sa pohybujeme v sprievode domácich, tak sa mi nestalo, že by som pociťoval nejakú antipatiu,“ hovorí Ondrejčík.
Miestni obchodníci podľa neho aj z ekonomického pohľadu vnímajú indo-pakistanský konflikt negatívne a ako prekážku spokojného života. „Tento región má pritom obrovský potenciál rozvoja cestovného ruchu. Problémom sú tiež extrémistické skupiny. Práve ako prevencia pred činnosťou násilníckych skupín je nevyhnutná armáda a množstvo checkpointov,“ dodáva.
Historicky významný Srinagar bol často navštevovaný aj v dávnejšej minulosti. „Za únik pred horúcou Indogangskou nížinou ho považovali aj veľkí Mughali i britskí guvernéri. Nájdeme tu pevnosť z čias tejto éry, nádherné drevené mešity a dokonca jednu z najväčších mešít v celej Indii. Dokonca sa objavujú legendy, podľa ktorých región navštívil Ježiš Kristus a údajne tu má aj hrob.“
O čo ide Módímu?
V roku 1949 pod dohľadom OSN na území zriadili líniu prímeria, ktorá funguje ako hranica.
Nacionalistická politika hinduistického premiéra podľa Financial Times môže znovu otvoriť staré historické krivdy.
„Zámer je jasný a hrozivý. Chcú zmeniť demografiu a z moslimov urobiť druhoradých občanov vlastného štátu,“ povedala pre FT bývalá hlavná ministerka štátu Mehbooba Muftiová, ktorá sa teraz ocitla v domácom väzení.
„Dnešok je najtemnejších dňom indickej demokracie,“ zhodnotila zrušenie politiky dvoch národov na Twitteri. Jednostranné rozhodnutie je podľa nej neústavné a zmení Indiu na okupačnú silu v štáte Džammú a Kašmír.
Today marks the darkest day in Indian democracy. Decision of J&K leadership to reject 2 nation theory in 1947 & align with India has backfired. Unilateral decision of GOI to scrap Article 370 is illegal & unconstitutional which will make India an occupational force in J&K.
— Mehbooba Mufti (@MehboobaMufti) August 5, 2019
Pakistanské ministerstvo zahraničných vecí rozhodnutie komentovalo slovami, že India zavrela dvere pred diplomatickým riešením kašmírskeho sporu.
Posledný vývoj podľa expertov vyvoláva obavy zo zvýšeného napätia medzi odvekými jadrovými rivalmi.
Čo bude ďalej?
„Zmena indickej politiky voči Kašmíru pravdepodobne vyvolá nepokoje. Môže vyvolať trenice s Pakistanom, ktorý sa dlhodobo snaží dostať spor s Indiou o Kašmír do medzinárodného povedomia,“ napísal Foreign Policy, ktorý sa rozprával s expertom na Indiu, profesorom Irfanom Nooruddinom z univerzity v Georgetowne.
Módího politika, ktorá ignoruje domácich obyvateľov, môže podľa neho viesť Kašmírčanov k ešte väčším sympatiám voči separatistom a ešte viac motivovať Pakistan v ozbrojovaní a podporovaní extrémistov. Tí podľa profesora môžu podnikať teroristické útoky proti indickej armáde, na čo India odpovie silnou ofenzívou a región sa ocitne v špirále násilia.
Tak ako sa to stalo začiatkom roka.
Vo februári tohto roka sa samovražedný islamista odpálil pri konvoji kamiónov s vojenskými silami na juhu Kašmíru. Ako pripomína New York Times, India reagovala leteckým útokom pri pakistanskom meste Balakot, kde sa údajne mal nachádzať výcvikový tábor islamistickej teroristickej skupiny.
Na druhý deň pakistanská armáda zostrelila indické zastarané lietadlo MiG-21 a zajala jeho pilota, ktorého rýchlo prepustila, aby zmiernila konflikt.
Pakistanský premiér Imran Khan, ako dodáva americký denník, bol vlani zvolený s podporou vplyvnej armády a s prísľubom, že sa dokáže postaviť Indii.
Americký prezident Donald Trump počas jeho nedávnej návštevy v Bielom dome hovoril, že Módí ho poprosil, aby pomohol mediovať kašmírsky spor. Khan to privítal, no Módí poprel. Ekonomicky rozvrátený Pakistan finančne podporuje Čína, ktorá sa s Indiou dodnes nedohodla na demarkačných líniách spoločných hraníc s Kašmírom.
„Separatisti sa veľmi posilnia. Dá im to dôvod na novú debatu: Pozrite, hovorili sme vám celý čas, že indická vláda vás nevidí ako jedného z nich a nerešpektuje kašmírsku identitu,“ predpovedá profesor Nooruddin.
MZV: odporúčame necestovať do Kašmíru
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR odporúča občanom Slovenska necestovať do Džammú a Kašmír, a to najmä do oblasti Kašmírskeho údolia, vrátane Srinagaru.
Osobitne slovenská diplomacia neodporúča cestovať do prihraničných oblastí s Pakistanom, vrátane hraničného prechodu medzi mestami Wagah a Attari.
V dôsledku teroristického útoku v meste Pulwama 14. 2. 2019, ako aj aktuálneho vývoja je bezpečnostná situácia v štáte Džammú a Kašmír, najmä v Kašmírskom údolí, nestabilná.
Občania SR by pri nevyhnutných pobytoch v tejto oblasti Indie mali venovať veľkú pozornosť vlastnej bezpečnosti a sledovať aktuálny vývoj na mieste. Odporúčame vyhýbať sa miestam, kde sa zhromažďuje veľa ľudí, demonštráciám a zhromaždeniam, vrátane pútí, ako aj vyhýbať sa cestovaniu otvorenými vozidlami. Je nevyhnutné mať pri sebe stále funkčný telefón s aktuálnym zoznamom kontaktov a v prípade potreby informovať rodinu a známych.
Odporúčame pri plánovaných cestách do štátu Džammú a Kašmír využiť službu dobrovoľnej elektronickej registrácie na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a kontaktovať Veľvyslanectvo SR v Dillí (pohotovostný mobil: +91-9810697610, e-mail: [email protected]).
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
