Denník N

Zápisník alkoholičky: Ako som sa rútila do priepasti a nahovárala si, že to zvládnem

Ilustračné foto – Unsplash
Ilustračné foto – Unsplash

Michaela Duffková premohla závislosť na alkohole a svoj príbeh začala otvorene opisovať na blogu. V štyroch dieloch prinášame časť jej príspevkov, za ktoré získala ocenenie Magnesia Litera. Tu je prvý z nich.

Ako sa to všetko začalo

Nikdy som nepatrila k tým, čo mali k alkoholu ďaleko a vyhýbali sa mu. Už od strednej školy som rada chodievala s „kamarátmi“ piť. Popíjali sme vonku víno, pivo, všetko, čo práve bolo. Nikdy som nijako nevynikala tým, že by som pila viac ako ostatní, taký štandard… Vždy som však mala zásadný problém, nepoznala som svoje hranice, nemala som tú takzvanú záklopku.

Od základnej školy až do druhého ročníka na strednej som mala chalana, prvú lásku. Náš vzťah pretrval asi do mojej osemnástky. Na strednej sme si prešli neľahkým obdobím, keď našu rodinu, respektíve mňa a brata, zasiahla mamina choroba. Spätne si myslím, že premýšľanie nad tým, čo bolo a ako to mohlo dopadnúť, bol jeden z faktorov, ktorý ma doviedol k neskoršej závislosti.

Ale späť k osemnástinám. Od vtedy som začala piť pomerne dosť, asi aj viac, než bolo medzi mojimi rovesníkmi obvyklé. Ale nebolo to nič, nad čím by som sa pozastavila ja alebo ktokoľvek z môjho okolia. Jednoducho som bola mladá, voľná, študovala som a užívala si. Niekedy sa tieto moje večierky končili tým, že som si vôbec nič nepamätala…

Takto to šlo až dovtedy, než som stretla manžela. Mala som dvadsaťdva, poznali sme sa už od strednej školy, ale až vtedy sme si k sebe našli cestu. Zamilovala som sa a s pitím bol koniec, nemala som dôvod chodiť niekam piť, vystačili sme si len spolu.

Hneď na začiatku nášho vzťahu som otehotnela. Po rozhovore sme sa rozhodli, že na dieťa ešte nie je tá správna chvíľa… Nebudem zastierať, že som tento bolestivý zážitok riadne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Cesta k zdraviu

Teraz najčítanejšie

Foto – TASR/AP