Najvyšší súd Spojených štátov a poučenie pre Slovensko
Budúcoročné prezidentské voľby môžu na Najvyššom súde USA na desaťrocia zaistiť väčšinu pre sudcov blízkych jednej politickej strane.
Autor je politológ a držiteľ Fulbrightovho štipendia pre postgraduálne štúdium 2018-2019
Najvyšší súd Spojených štátov patrí medzi najsledovanejšie vnútroštátne súdy na svete. V porovnaní s Ústavným súdom na Slovensku má v súdnom systéme odlišné postavenie a je o viac než dvesto rokov starší. Napriek tomu prináša nedávny vývoj na Najvyššom súde USA viacero podnetov aj pre slovenskú diskusiu o stave (osobitne ústavného) súdnictva.
Neopomenuteľné postavenie v politickom systéme Spojených štátov najvyšší súd nadobudol potom, čo si privlastnil právo rozhodovať o protiústavnosti legislatívy v známom spore Marbury vs. Madison (1803). Hoci pred 20. storočím súd vydával kladné rozhodnutia o protiústavnosti iba zriedkavo, jeho význam rástol a s ním aj dôležitosť výberu jeho sudcov (prvú ženu na sudkyňu najvyššieho súdu nominoval až prezident Ronald Reagan v roku 1981).
Ako to vyplýva zo štúdie Neala Devinsa a Lawrencea Bauma z roku 2017, nikdy tento súd nebol natoľko rozdelený na dva tábory ako v ostatných rokoch. Rozhodovanie sudcov je často konsenzuálne, ale vo verejnosťou a médiami ostro sledovaných prípadoch sa často odrážajú politické preferencie republikánov alebo demokratov, čiže strany, ktorej prezident sudcov nominoval.
Bývalý sudca John Paul Stevens (zomrel v júli tohto roka) bol zatiaľ posledný, ktorý „otočil“. Stevens bol nominovaný republikánskym prezidentom, ale rozhodoval prevažne v prospech ochrany menšín, k čomu majú bližšie demokrati. Sudca Anthony Kennedy, ktorý sa vzdal mandátu v júni minulého roka, zasa predstavoval vyvažujúci prvok v deväťčlennej inštitúcii: niektoré jeho právne postoje viac zodpovedali republikánom, iné demokratom.
