Denník N

Opilec či pedofil, farár je náš človek. Poľský film Kler zobrazuje cirkev ako mafiu a zlo

Poľská katolícka cirkev sa nedá očistiť, lebo je čistým zlom, chce nám tvrdiť škandalózna snímka, ktorú videlo sedem miliónov ľudí.

Sex, chľast a krucifix – zhrnul základ tejto snímky anonymný diskutér na internete a celkom to vystihol. Ani jej tvorcovia nie sú omnoho diplomatickejší.

„Katolícka cirkev je podľa nás mafia. Kňazi znásilňujú deti a biskupi robia, že to nevidia,“ povedal po uvedení filmu Kler koncom júla v Uherskom Hradišti na Letnej filmovej škole scenárista Wojciech Rzehak a režisér Wojciech Smarzowski ho doplnil:

„To, že ich kňaz znásilňuje deti, ich podľa nich neznevažuje. Znevažuje ich to, že sa o tom hovorí.“

Letná filmová škola funguje už štyridsať päť rokov, toto si však nepamätá. Dve hodiny pred začiatkom premietania sa pred kinom vinul dvestometrový rad a mnohí sa do päťstomiestnej kinosály nezmestili.

Lenže to je ešte nič oproti Poľsku. Od premiéry v septembri 2018 prišlo na Kler 7 miliónov ľudí a niektoré multikiná ho museli hrať 24-krát za deň. To sú aj na veľkom poľskom trhu neskutočné čísla.

Len na porovnanie, megahit Bohemian Rhapsody videlo milión, až doteraz rekordného Avatara viac ako 3 a pol milióna Poliakov.

Čisté zlo

Porovnávajú ho s americkou snímkou Spotlight, ale viac to pripomína Krstného otca z cirkevného prostredia.

Aj keď to filmári nepovedia naplno, Kler je skutočne antiklerikálny film, na cirkvi nevidí nič dobré. Zobrazuje ju ako zločineckú mafiu, korupčnú chobotnicu, obludného Leviathana, ktorý uniesol poľský štát.

Smarzowski prevracia obvyklú obhajobu pri prehmatoch cirkevníkov, že hriešni sú jednotlivci, cirkev je však svätá a nepoškvrnená.

Katolícku cirkev vidí ako inštitúciu, ktorá práve tým, že zakrýva ich zločiny, priťahuje rôzne typy deviantných hriešnikov. Je to práve toxické mocenské prostredie bez vonkajšej kontroly, ktoré ľudí korumpuje a zvádza ich k hriechu. Poľskú cirkev podľa neho nie je možné očistiť, tak ako je nemožné obrodiť Camorru, lebo je sama inštitucionalizovaným zlom.

Na začiatku vidíme popíjať troch mužov vodku. Že sme na fare, sa dozvieme o chvíľu, keď si jeden z nich oblečie sutanu a vyrazí, úplne na mol, šoférovať. Keď ho chytia policajti, stačí jeden telefonát, „farár je náš človek“.

A to je len začiatok príbehu, kde

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie