Výstava o Weimarskej republike hľadá odpoveď na otázku, čo je demokracia
Základným demokratickým pravidlom je, že víťazná väčšina nesmie svoju politickú pravdu vnucovať menšine v opozícii.
Jedným z otcov stredoeurópskych demokracií po prvej svetovej vojne sa stal rakúsky filozof a teoretik práva Hans Kelsen. Svoje názory zhrnul v roku 1920 v knihe O podstate a hodnote demokracie. Práve citát z nej sa stal mottom berlínskej výstavy o demokratickom experimente, takzvanej Weimarskej republike, ktorá najskôr nahradila monarchiu, aby ju zakrátko udusil nástup Adolfa Hitlera k moci v Nemecku.
Ide o známy príbeh súdu nad Ježišom z Jánovho evanjelia, keď sa rímsky miestodržiteľ Pilát Pontský pýta Spasiteľa, čo je pravda. Keďže sám nechce rozhodnúť o jeho vine, prenechá rozhodnutie davu, ktorý žiada oslobodiť namiesto Krista lotra Barabáša. Kelsen toto rozhodnutie pokladá za predobraz demokratického prejavu vôle ľudu. Neznamená to však, že ho dodatočne obhajuje, naopak, na príklade Pilátovho súdu ukazuje, že musíme rozlišovať medzi politickou a absolútnou pravdou.
