Niekedy celkom postačí jediná veta. Napríklad táto: „Človek občas zomrie.“
Poviedkové dielo brazílskej prozaičky Clarice Lispector môžeme s pokojným svedomím zaradiť medzi také klenoty krátkej prózy, aké písali Raymond Carver či Anton Pavlovič Čechov.
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Vďaka Portugalskému inštitútu máme pred sebou jeden nádherný literárny objav – hrubý a výživný a krásny zväzok poviedkového diela brazílskej spisovateľky Clarice Lispector (1920 – 1977) s názvom Všetky poviedky.
Mnohí sme o existencii tejto autorky ani netušili. Pre väčšinu z nás prichádza ako veľká neznáma. Ako debutantka – hoci už viac ako štyridsať rokov nie je medzi nami.
S Clarice Lispector sa môžeme zoznámiť bez otáľania, bez okolkov. Táto žena pred nami totiž nič neskrýva. Jej poviedky sú nemilosrdné. Často kruté. Ale zakaždým
