Denník N

SaS si musí vyjasniť, čo vôbec chce

Problém liberálov spočíva aj v tom, že mnoho jej tém má v slovenskej politike autentickejších nositeľov.

Na prípravu nekrológu SaS je ešte skoro. Na rozdiel od OĽaNO, ktorého parlamentný život sa zdá akútne ohrozený nielen podľa posledných prieskumov, ale aj podľa útekov z poslaneckého klubu a správania sa predsedu, je SaS stále nad vodou.

Minimálne v porovnaní s matovičovcami má prepracovaný program, jasnejšiu identitu, stabilnejší klub i väčšiu členskú základňu. No sedem mesiacov pred voľbami je sedem (júnových) percent pre stranu, ktorej predseda chcel v roku 2016 zostavovať vládu, žalostne málo. Naopak, problémov, ktoré sa v strane za ten čas nakopili, je dosť.

Keď v roku 2017 Jozef Mihál, ktorý chcel pôvodne kandidovať proti Richardovi Sulíkovi, no napokon sa jeho vyzývateľom nestal, odišiel zo strany a spojil sa s odídencom zo Siete Miroslavom Beblavým, preferenciami a ambíciami SaS to nijako neotriaslo. A bezprostredne sa na preferenciách neodrazil ani odchod Martina Poliačika, ktorý odišiel koncom onoho roku a začal vyjednávať s Beblavým i s Progresívnym Slovenskom, kde nakoniec zakotvil.

No odchody oboch, podobne ako fakt, že po zvolení do europarlamentu je jednou nohou preč aj Lucia Ďuriš Nicholsonová, s úpadkom preferencií určite súvisia. Minimálne tak, že strana stráca na príťažlivosti pre tú časť voličov, ktorá oceňuje liberálne postoje v kultúrno-etických témach.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Sulík a SaS

Teraz najčítanejšie