Denník N

Autor bestsellera o prokrastinácii: Väčšina ľudí si myslí, že je lepšia ako väčšina ľudí. To nesedí

Petr Ludwig. Foto - Deník N/Gabriel Kuchta
Petr Ludwig. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Na farme Ovčara zavraždili 300 ľudí vinou fake news. Ktosi začal šíriť informácie, že Chorváti predhodili srbské deti levom, a Srbi sa išli pomstiť. Ale nebola to vôbec pravda. Na týchto príkladoch by som, bez emócií, ukazoval, čo fake news dokážu, vraví spisovateľ a lektor kritického myslenia Petr Ludwig.

Petr Ludwig predal len v Česku stotisíc výtlačkov svojej knihy Koniec prokrastinácie. Jeho bestseller nedávno vyšiel aj v USA a na letiskách ho predávajú vedľa biografie Michelle Obamovej. Vydaním knihy sa však celý kolotoč len rozbieha, Ludwig sa preto na rok presťahoval do New Yorku, kde jeho ego zaskočila obrovská konkurencia. „Je hrozné, že človek je schopný sám seba presvedčiť, že je úplný lúzer,“ vraví.

V rozhovore pre český Deník N už tému prokrastinácie odkladá, hovorí skôr o kritickom myslení, o ktorom by chcel napísať knihu, no obáva sa, že by si ju nikto nekúpil, lebo všetci si myslia, že kritické myslenie majú a nepotrebujú si ho zlepšovať.

Vaša kniha Koniec prokrastinácie vyšla vo veľkom americkom vydavateľstve Macmillan. Kvôli nej ste boli sedem mesiacov v New Yorku, na Facebooku ste však písali, že to spočiatku bola nočná mora.

Presťahoval som sa tam bez toho, aby som kohokoľvek poznal. A vôbec som nevedel, do čoho idem. Žijem v centre Dolného Manhattanu, hneď vedľa Wall Street. A tam je hluk a chaos, takže som celkom zle spal, bez štupľov som nezaspal vôbec. Bolo to náročné, asi najviac z pohľadu ega.

Zaskočilo ma, aké náročné je tam uspieť. Človek na tom naozaj musí strašne veľa pracovať a mať veľa miestnych známych. Konkurencia je tam nepredstaviteľná. New York je asi najkonkurenčnejšie miesto sveta, aspoň čo sa literatúry týka. Ale striedalo sa to. Mal som super obdobie a prežil som nádherné okamihy. Celkovo som za tú skúsenosť nesmierne vďačný.

Ale občas ste si hovorili, čo tu, dokelu, robím?

Mnohokrát. Keď si človek pripadá niekde nepatričný, volá sa to imposter syndróm. Je to nahlodanie vlastnej sebadôvery, človek si začne hovoriť, že to bola asi náhoda, čo dokázal. Je hrozné, že najviac sme schopní rozbiť si svoju vlastnú prácu my sami. Človek je schopný sám seba presvedčiť, že je úplný lúzer.

Imposter syndrómom trpí podľa psychológov veľa úspešných ľudí, ktorí nedokážu svoj úspech vnímať ako výsledok svojich schopností a zručností, ale vysvetľujú si ho šťastím.

K New Yorku sa ešte vrátime, zastavme sa však na chvíľu pri kritickom myslení, ktoré je popri prokrastinácii vašou druhou veľkou témou. Zdôrazňujete, že je potrebné, aby sme si kritické myslenie osvojili a zdokonaľovali sa v ňom. Myslíte si, že si ľudia pripúšťajú, že kritické myslenie majú, povedzme, nedostatočné?

Nie. A je to celkom dobre zmerané. Väčšina ľudí si myslí, že sú lepší než väčšina ľudí, čo je však štatisticky nemožné. Existujú na to testy a štúdie a týka sa to aj hodnotenia vlastného kritického myslenia. Schválne som si odložil jednu anketu z portálu Novinky.cz, kde sa pýtali ľudí, či si myslia, že dokážu odhaliť populizmus a odolať mu. Deväťdesiat percent odpovedalo, že áno.

To nesedí.

To nesedí! Presne tak. Chcel som pôvodne napísať knižku o kritickom myslení, ale nikto by si ju nekúpil, pretože si všetci myslia, že ho majú a nepotrebujú ho zlepšovať. Z výskumov sebahodnotenia navyše vychádza, že čím sú na tom ľudia so zručnosťami alebo s vedomosťami objektívne horšie, tým viac ich preceňujú.

A tipnem si, že o to menej veria expertom. Keď expert hovorí niečo, čo úplne nezapadá do ich predstavy sveta, kývnu rukou s odvolaním sa na „vysokú školu života“.

Na to mám krásny graf, ktorý zjednodušuje fenomén zvaný Dunning-Krugerov efekt.

Tu vidíte, že kto nemá žiadne vedomosti, nemá takmer žiadnu sebadôveru, ale kto má máličko vedomostí, napríklad si o niečom prečíta dva-tri články, zrazu v grafe poskočí – myslí si, že téme rozumie, a jeho sebadôvera je vysoká. A to je práve tá povestná „vysoká škola života“, na ktorú sa ľudia často odvolávajú. Tu vidíte, že s väčšími znalosťami zase prichádza viac pokory.

Až keď človek dosiahne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Rozhovory

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie