Štvrtinu sveta ohrozuje nedostatok vody. Musíme zmeniť svoje správanie, odkazujú vedci

Minuloročné leto v Kapskom Meste pripomínalo postapokalyptický film. Juhoafrické mesto už tretí rok trápilo sucho, ktoré sprevádzali problémy v poľnohospodárstve a obmedzenia pri spotrebe vody.

V čase najväčšej krízy bol denný prídel na osobu päťdesiat litrov. Vedenie mesta aj jeho obyvatelia sa obávali, že dôjde k najhoršiemu – takzvanému Dňu nula (Day Zero).

Išlo o hranicu, keď by zásoby vody klesli na nevyhnutné minimum a ľudia by boli odkázaní na to, aby si chodili po 25-litrové prídely k výdajným miestam.

Kapskému mestu sa napokon podarilo katastrofickému scenáru vyhnúť, no nová správa World Resources Institute (WRI) ukazuje, že na podobnú situáciu sa musia pripraviť desiatky veľkomiest a štátov po celom svete.

Kríza spôsobená nedostatkom vody hrozí až štvrtine svetovej populácie. Slovensko sa podľa odborníkov zatiaľ nedostatku vody báť nemusí, no Denník N už viackrát písal o extrémnom suchu na Slovensku. Odborníci varujú, že o pár desaťročí môže byť na juhu krajiny horúco a sucho ako v Grécku.

Trpieť budú bohatí aj chudobní

Dopyt po vode sa podľa WRI od 60. rokov minulého storočia zdvojnásobil. Nič nenasvedčuje tomu, že by mal v blízkej budúcnosti klesať. Práve naopak, rastúca svetová populácia a ekonomický rozvoj zrejme prinesú ešte väčšiu spotrebu vody.

„Dopyt po vode stúpa, zatiaľčo zásoby vody nerastú, čo spôsobuje nedostatok vody najmä v oblastiach s vysokým populačným rastom. Tie sú často aj chudobné, krehké alebo v nich prebieha konflikt, čo zhoršuje existujúce problémy pre zraniteľnú populáciu,“ uviedla ešte pred dvoma rokmi vo svojej správe Svetová banka.

Medzi sedemnástimi štátmi, ktoré odborníci z WRI zaradili do najohrozenejšej skupiny, sú hlavné štáty Arabského polostrova, ale aj India či Pakistan. Tie využívajú približne 80 percent zásob svojej podzemnej aj povrchovej vody. WRI píše, že v takom prípade môžu mať katastrofálne dôsledky aj menej závažné suchá.

A tie budú v dôsledku klimatickej zmeny čoraz častejšie. Situácia je vážna najmä na severe Indie. V krajine žije viac ako 1,3 miliardy ľudí a do desiatich rokov by mala predbehnúť Čínu, momentálne najľudnatejší štát sveta.

Ako by to mohlo vyzerať, naznačili nedávne suchá v šiestom najväčšom indickom meste Chennai. Nedostatok zrážok spôsobil, že hlavné zdroje vody v meste vyschli.

Vodu do mestá dovážali cisterny, jedna rodina si mohla prevziať najviac sto litrov. „Voda sa pre nás stala božstvom. Je dôležitejšia ako jedlo alebo zlato. Predtým sme vodou dosť plytvali. Teraz to ľutujem,“ povedala počas krízy pre BBC obyvateľka mesta.

Vyschnutá nádrž v meste Chennai

https://twitter.com/srini091/status/1140551658985754624

Medzi veľkomestami, ktorým hrozí kríza, sú aj Phoenix, Teherán, Moskva, Peking, Istanbul či Los Angeles.

„Nedostatok vody je najväčšou krízou, o ktorej nikto nehovorí. Jej dôsledky máme na dohľad v podobe problémov s potravinovou bezpečnosťou, konfliktov, migrácie a finančnej nestability,“ uviedol šéf WRI Andrew Steer.

V druhej z piatich skupín ohrozenia už sú aj viaceré európske štáty: Španielsko, Belgicko, Portugalsko alebo Taliansko.

Odborníci však upozorňujú aj na to, že problémy s vodou majú často lokálny rozmer. Príkladom sú Spojené štáty, kde situácia nie je kritická, no napríklad Nové Mexiko je na tom podobne ako štáty z vrcholu rebríčka.

Vedci: Musíme sa zmeniť

Na to, aby krízy neprišli, musí svet zmeniť spôsob, ako s vodou nakladá. WRI odporúča tri základné spôsoby: efektívnejšie používanie vody v poľnohospodárstve, stavba zelenej infraštruktúry a „recykláciu“ vody. „Odpadovú vodu musíme prestať vnímať ako odpad. Jej spracovanie a opätovné využitie môže vytvoriť nový zdroj vody,“ píšu odborníci.

O nevyhnutných zmenách v správaní ľudí hovorí aj nová správa, ktorú zverejnil Medzivládny panel pre zmenu klímy. Vedci upozorňujú, že ľudstvu už v boji proti globálnemu otepľovaniu nestačí obmedziť emisie oxidu uhličitého a skleníkových plynov. Odporúčajú aj zmenu stravovacích návykov. Ľudia by mali jesť menej mäsa a viac strukovín, ovocia a zeleniny.

Hospodárske zvieratá (najviac kravy) totiž pri trávení produkujú metán, ktorý patrí medzi skleníkové plyny. OSN odhaduje, že tieto zvieratá sú zodpovedné za 14,5 percenta všetkých skleníkových plynov spojených s ľudskou aktivitou.

Vedci zároveň varujú pred nedostatkom jedla, ktorý hrozí v dôsledku klimatickej zmeny a zhoršujúcej sa kvality pôdy. Dezertifikácia, čiže postupné rozširovanie púšte, sa momentálne týka území, na ktorých žije približne 500 miliónov ľudí.

Predpokladá sa, že v prípade nedostatku jedla budú viac trpieť chudobnejšie regióny. To môže spôsobiť ďalšie migračné vlny.

Vedci žiadajú ľudí aj vlády, aby začali konať čo najskôr. Odklad konkrétnych krokov by podľa nich mohol viesť k „nezvratným následkom pre niektoré ekosystémy, čo by z dlhodobého hľadiska mohlo viesť k značnej produkcii ďalších skleníkových plynov a zrýchleniu globálneho otepľovania,“ píšu v závere správy.

Miznú lesy

Problémom je aj odlesňovanie – stromy nahrádza poľnohospodárska pôda. V ostatných mesiacoch sa najviac diskutuje o výrube Amazonského pralesa, ktorý sa od nástupu Jaira Bolsonara na post brazílskeho prezidenta zrýchlil.

Úradu sa ujal v januári a odvtedy z brazílskej časti pralesa zmizlo viac ako 4200 štvorcových kilometrov stromov.

Výrub obrovských plôch stromov je problematický hneď z viacerých dôvodov. Podľa niektorých odhadov vedcov pohltili stromy v obrovskom Amazonskom pralese takmer všetky emisie, ktoré v rokoch 1980 až 2010 vyprodukovalo deväť juhoamerických krajín, ktoré na svojom území majú aspoň časť pralesa.
No keď sa stromy v pralese rúbu, zachytený oxid uhličitý sa znovu uvoľňuje do atmosféry.

Netýka sa to však iba Brazílie. Obrovské plochy lesov premieňajú na plantáže na produkciu palmového oleja aj v Malajzii a Indonézii.

Indonézia už začala konať. Vo štvrtok vyhlásila trvalé moratórium na výrub lesov kvôli zakladaniu palmových plantáží či ťažbe dreva.