Denník N

Dokument Apollo 11 vzbudzuje úctu k ľudskému umu a nadchýna k humanite

Astronaut Buzz Aldrin vystúpil ako druhý človek na Mesiac. Foto – prenosydokin.cz
Astronaut Buzz Aldrin vystúpil ako druhý človek na Mesiac. Foto – prenosydokin.cz

Režisér si prešiel 11-tisíc hodín záznamov a do filmu zaradil značnú časť záberov, ktoré diváci ešte nikdy nevideli.

Zvádza, aby sa prvé pristátie človeka na Mesiaci zúžilo na astronauta Neila Armstronga a jeho pamätnú vetu o malom kroku pre človeka, ale veľkom skoku pre ľudstvo, no nový dokument Apollo 11 (2019) pôsobivo ukazuje, o aký gigantický projekt išlo – financiami, nasadením aj ideálmi.

V polovici 60. rokov minulého storočia, keď vrcholili prípravy na let človeka na Mesiac, pracovalo na programe Apollo až 400-tisíc ľudí, od dodávateľov papiera po vesmírnych inžinierov a matematikov.

NASA si vtedy z federálneho rozpočtu ukrojila viac ako 4 percentá HDP a celkové náklady na pilotované lety na Mesiac presiahli 25 miliárd dolárov, čo by dnes bolo okolo 200 miliárd.

Išlo aj o významný politický projekt – Spojené štáty bojovali vo Vietname, v mestách boli sociálne nepokoje a zúrila studená vojna. Veľký cieľ dostať človeka na Mesiac mal krajinu spojiť a svetu ukázať, že USA sú technologickou veľmocou.

Pristátie na Mesiaci sledovalo 600 miliónov divákov v čase, keď nás na Zemi neboli ani 4 miliardy, navyše režimy v Moskve a Pekingu televízny prenos zakázali.

Posádku Apollo 11 tvoril veliteľ Neil Armstrong, pilot lunárneho modulu Buzz Aldrin a pilot veliteľského modulu Michael Collins. Foto – prenosydokin.cz

Tímový projekt

Dokument Apollo 11 dáva prvému pristátiu človeka na Mesiac pocit majestátnosti, ktorý možno po 50 rokoch – keď sme si zvykli na ISS, družice v hlbokom vesmíre alebo sondy na Marse – stratil.

Sympaticky sa nesústredí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prvé pristátie na Mesiaci

Teraz najčítanejšie

Foto – TASR/AP