Denník N

Mama sa ich nezastala, ani keď ich otčim tĺkol, uprednostnila radšej nevlastné deti

Ilustračné foto - Flickr.com/Jim Pennucci
Ilustračné foto – Flickr.com/Jim Pennucci

Soňa si dodnes nevie vysvetliť, prečo to mama dovolila – či sa svojho nového muža bála alebo mala strach, že ju opustí, alebo si dokonca myslela, že jeho výchovné metódy sú lepšie.

Keď sa Sonina mama druhý raz vydala, ona i jej brat mali zmiešané pocity. Aj jej to priali, aj mali pochybnosti. Otec od nich dávno odišiel, mame neplatil výživné, rozširoval o nej hlúpe klebety, že sa nestarala o deti ani o neho. Mama bola niekoľko rokov sama, potom si aj na naliehanie Soniných starých rodičov, ktorí hovorili, že hlavne chlapec potrebuje mužský vzor, dala do novín zoznamovací inzerát.

Po niekoľkých nevydarených schôdzkach stretla vdovca s tromi deťmi mladšími ako 13-ročná Soňa a jej 11-ročný brat.

„Keď ten vzťah začal byť vážnejší, mama sa toho trochu obávala. Predsa len – tri malé deti, polosiroty, ktovie, aké traumy majú. Tak si pamätám, že sa o tom zhovárala s babkou aj so svojimi kamarátkami. Mama mala vtedy so mnou úprimný vzťah, neklamala mi, nebola z tých mám, čo hneď deti pratali z izby, keď sa zhovárali dospelí. Kamarátky jej hovorili, že je najdôležitejšie, že ho má rada, a že všetko bude dobré, lebo ľudia sa vedia dohodnúť, keď chcú,“ opisuje Soňa.

Ona si celkom obľúbila deti maminho priateľa a platilo to aj naopak, hlavne v prípade najmladšej, päťročnej. Mamin priateľ mal ešte dvoch synov – 8- a 9-ročného. Aj s ním si Soňa celkom rozumela, jej brat ho priam zbožňoval.

„Hral na gitare, chodil medzi trampov a na splavy. Môj brat bol vo veku, keď sa mu takéto veci pozdávali, a keďže my sme okrem dedka nemali blízko nás žiadneho mužského príbuzného, mamin priateľ ho brával na túry, na futbal, pod stan. Niekedy zobral aj svojich synov, niekedy len brata. To mu konvenovalo, lebo si pripadal, že už je veľký chlapec,“ opisuje Soňa.

Otčim ako zlé slovo

Keď bol brat s maminým priateľom na výlete, jeho deti boli doma so Soňou a jej mamou. „Mama cez víkend ešte vždy aj pre nich navarila na celý týždeň, deťom poobšívala veci, ak bolo treba, vyžehlila. Jej priateľ to začal brať ako samozrejmosť, kamarátky, ktoré vždy na mamu mali silný vplyv, jej začali dohovárať, aby si urobila poriadok, aby si nemyslel, že je jeho slúžka,“ vraví Soňa.

Výsledkom maminej snahy „dať veci na poriadok“ bolo to, že ju jej priateľ požiadal o ruku. Soňa s bratom dostali otčima.

„Pre mamu sa tým ‚zoficiálnilo‘ to, že mala na krku dve vlastné a tri nevlastné deti. A pre mňa a pre brata to znamenalo, že sme nasledujúcich šesť rokov dostávali pocítiť, že sme doma navyše.“

Krátko po svadbe sa celá veľká rodina presťahovala do nového domu. Mama aj otčim predali svoje byty a kúpili staršiu dvojgeneračnú vilku. „Otčim prestavbu naplánoval tak, že moji nevlastní súrodenci dostali každý svoju izbu a my s bratom, hoci sme bolo najstarší, sme zostali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie