Denník N

Treba prelomiť slovenské národné kybermlčanie

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Je načase, aby Slovensko začalo brať otázku kybernetickej bezpečnosti vážne.

Autor prednáša medzinárodné právo na Univerzite v Exeteri.
V súčasnosti sa venuje výskumnému projektu
na tému zodpovednosti štátov za správanie v kyberpriestore

Kybernetická bezpečnosť je jednou z tém, ktoré levitujú nad hranicou záujmu slovenskej verejnosti. Sem-tam síce médiami preletí noticka strašiaca hackermi, ktorí vedia „zabíjať na diaľku“ alebo provokujúca „pikantnými“ fotkami ukradnutými kdesi zo Snapchatu, no informovaná diskusia o konkrétnych opatreniach zatiaľ chýba.

Na rozdiel od iných technologicky porovnateľne rozvinutých krajín sme prekvapivo pozadu, a to najmä čo sa týka politicko-právnych súvislostí tejto témy. Prečo je to tak a čo sa s tým dá urobiť?

Tri aspekty kybernetickej bezpečnosti

Problematika kybernetickej bezpečnosti (angl. cyber security) pozostáva z troch základných a navzájom prepojených rovín. Hoci väčšina ľudí si v tejto súvislosti najskôr predstaví „ajťákov“ v kockovaných košeliach, ktorí na obrazovkách bez obrázkov naháňajú jednotky a nuly, technická stránka veci je v skutočnosti iba prvým krokom k jej porozumeniu.

V duchu Clemenceauovej slávnej vety, že „vojna je príliš vážna vec na to, aby sme ju prenechali generálom“, dnes platí, že kybernetická bezpečnosť je príliš dôležitá na to, aby sme ju zverili (iba) počítačovým odborníkom. A to napriek tomu, že slovenská jednotka na riešenie počítačových incidentov (CSIRT.SK) je na medzinárodnej úrovni považovaná za rovnocenného partnera.

Druhou je rovina verejnej politiky. Z tohto pohľadu je, žiaľ, Slovensko na chvoste štátov patriacich do nášho regiónu. Ako nedávno upozornili analytici z think-tanku Alfa, sme poslednou krajinou Visegrádskej štvorky bez ucelenej národnej kybernetickej stratégie. Vo februári tohto roka Úrad vlády pripravil patrične opatrne pomenovaný Návrh Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky, no odvtedy vo veci nedošlo k ďalšiemu posunu.

Všeobecný nedostatok záujmu dobre ilustruje skutočnosť, že na najväčšej svetovej konferencii o kybernetických hrozbách, ktorá sa pod názvom CyCon uskutočnila predminulý týždeň v estónskom Tallinne, Slovensko zastupoval jediný delegát.

Podľa vysokopostaveného zdroja z Kooperatívneho centra excelencie kybernetickej obrany pri NATO, ktoré konferenciu každoročne organizuje, intenzita účasti „odráža vládne priority“ jednotlivých členských krajín. Na porovnanie, susedné Česko na konferenciu vyslalo päť zástupcov, z ktorých niekoľkí pôsobia v tamojšom Národnom centre kybernetickej bezpečnosti, v inštitúcii bez porovnateľného slovenského náprotivku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie